Za minulý rok získal ocenenie Klub roka s kapacitou nad 200 divákov od ZAI (Zväz autorov a interpretov). Do Majestic Music Clubu chodia svetové mená a už dávno neplatí, že sa tam konajú iba metalové produkcie, ale aj elektronika, párty, jazz, alternatíva či divadlo. V lete prešiel rozsiahlou rekonštrukciou v snahe zvýšiť komfort pre návštevníkov a účinkujúcich. Viac nám o tom prezradil jeho spolumajiteľ a prevádzkar Juraj Ryban.
Na úvod ma zaujíma, prečo došlo na voľbu budovy bývalej YMCA na prevádzkovania dvoch hudobných klubov?
My sme si ju nezvolili, tá budova prišla za nami. Po tom, čo nás vyhodili z Fabriky, nášho prvého klubu, už po prvom koncerte, sme hľadali nový priestor a zhodou okolností majiteľ SBS, s ktorou spolupracujeme od našej prvej akcie až dodnes, prezradil, že tento priestor, kde teraz sídli Randal, je voľný. Predtým tu bola reštaurácia. Keď sme rozbehli Randal, nejako sme poškuľovali po priestore, kde dnes sídli A4, lebo bol voľný, väčší a je to veľmi pekné miesto, no vtedy nám ponúkli vrchný priestor a dnes tam sídli MMC. Dovtedy tam bola telocvičňa.
Keď ste otvorili MMC, už fungoval Randal Club. Prevádzka a údržba dvoch klubov musí byť mimoriadne náročná.
V čase, keď sme otvárali MMC, v Bratislave taký priestor chýbal. Randal bol a dodnes je primárne postavený pre rockové koncerty (punk, metal, ale aj reggea či ska) a MMC s kapacitou 800 - 900 ľudí, už má širší záber. Ani my, ani promotéri nemali kde robiť väčšie koncerty, jednoducho by bola škoda nevyužiť takú ponuku, na náročnosť sme vtedy nemysleli.
Chceli ste od seba odlíšiť dramaturgiu týchto dvoch klubov?
MMC nikdy nemal byť väčší Randal. Problém bol, že sme robili rockové koncerty a hlavne sme poznali takých promotérov a boli napojení na také agentúry, že sa to automaticky rozbiehalo v tomto duchu a ľudia si ten priestor zapísali ako rockový klub. Trvalo niekoľko rokov, kým postupne pochopili aj návštevníci aj promotéri a kapely, že je to dobrý hudobný klub bez žánrového obmedzenia.
Zadosťučinením, že to nastavenie bolo správne, vyjadrenie spokojnosti divákov, interpretov aj promotérov, bolo získanie ocenenia ZAI.
Jedno takéto ocenenie už máme, ešte zo začiatkov otvorenia MMC. Vážim si to a teším sa z toho, pretože je fajn, keď niekto, zvlášť ak sú to ľudia od fachu, ocenia vašu prácu, ale najväčšou referenciou pre všetkých je spokojnosť kapely, ktorá u nás vystúpi a návštevníkov, ktorí na koncert prídu. Vždy som bol zástancom toho, že meno klubu buduje kapela ochotná v ňom vystúpiť. Čím väčšie skupiny tu budú vystupovať, tým väčšie meno bude mať aj samotný klub.
Súvisí podľa teba značka aj s osobnosťou človeka vlastniacou alebo prevádzkujúcou klub?
Určite to má nejaký vplyv, zvlášť asi v našom prípade, lebo celú dobu sa nám snaží do toho niekto kecať, že takto to robte a takto nie, ale my si ideme s vlastnou myšlienkou a vyzerá to tak, že správnou.
Funguješ aj ako promotér, hoci teraz už veľmi málo. Je nejaký cyklus, ktorý chystáš v MMC?
Celé sa to odvíja od toho, ako sa kluby zapĺňajú cudzími promotérmi. Keď sme začínali, tak promotéri neboli, aspoň nie v oblasti, v ktorej sme sa my mienili pohybovať. Vybehli sme s klubom na trh a kapely sa tomu tešili, pretože mohli zaradiť Bratislavu do svojich Euro Tour a celé to začalo fungovať. Potom prišli nové agentúry, ale ohlásili sa aj už dlhšie fungujúce, ktoré nemali kluby a buď sa tým živia, alebo to majú ako hobby, takže som z toho pomaly vycúval, pretože to robia dobre a nebudem im zbytočne konkurovať. Akonáhle však máme diery v programe, lebo z času na čas sú také sínusoidy klesajúceho záujmu, tak oslovujem agentúry a hľadám vhodné kapely do programu. Momentálne ale nemám víziu, že by sme tu robili nejaký cyklus. Viac sa venujem prevádzke klubu, zaistenia čo najlepšieho zážitku pre fanúšika aj kapelu. Kedysi to bolo aj bookovanie, ale momentálne už nevládzem a už na to nemám ani nervy. Najkrajšie časy boli, keď sme otvorili MMC a koncerty sa diali naraz tam aj v Randali. Vtedy som tu trávil dni a noci, behal som po kluboch, pokrikoval na všetkých, ale už by som to asi nedal (smiech).
V lete ste sa rozhodli prerábať MMC. Aké sú zmeny a prečo práve teraz?
Pripravovali sme sa na to dlhšie, len sme potrebovali mať nejakú víziu, že ľudia tam chcú chodiť a kapely a promotéri tam chcú robiť koncerty. Tým, ako sa rozšíril dramaturgický záber, už nielen metalové, ale aj rôzne iné akcie a párty, sme sa rozhodli upraviť priestor, aby bol pre ľudí komfortnejší. Zvuk a techniku budeme riešiť v ďalšej vlne, teraz sme sa zamerali na návštevníka, aby mal väčšie pohodlie. Nezväčšila sa kapacita, tá je daná počtom únikových ciest, ale zväčšil sa priestor. Bočné schody išli preč a namiesto nich prišli galérie, kde sa bude dať iba sedieť, celý priestor sa viac otvoril, prevzdušnil. Viac-menej sme to dali do pôvodnej verzie, keď bola budova YMCA postavená. Súčasťou nového MMC bude aj prísna kontrola dodržiavania povolenej kapacity. Je to otázka bezpečnosti, ale aj nášho mena, ktoré nám kazí promotér, keď do MMC natlačí o 200 ľudí viac ako je dohodnuté. Oni sa tam zmestia, ale zážitok z koncertu je preč. Bežný človek nepozná fungovanie vzťahu klub - promotér a automaticky nadáva na klub.
Randal má svoju identitu a dizajn. Nerozmýšľali ste pri prerábaní MMC dať mu charakteristickú tvár?
Základný tvar tomu dáva to, ako to vyzerá ako celok. Celé to je vymyslené tak, že keď sa postavíš pred pódium a pozrieš sa smerom na bar, tak to musí byť symetrické a „pekné". Návštevníkovi to má spríjemniť pohľad na klub. Keď sa ale pozeráš na kapelu, všetko okolo musí splynúť a nekaziť vizuálny dojem z koncertu. Pre zvýšenie komfortu budujeme aj nové toalety na konci sály. Vychádzal som z toho, že rockeri nemajú problém hrať v pekných priestoroch, ale jazzmeni a divadelníci majú problém hrať na rockových miestach.
Oživením dramaturgie je zaradenie divadelných predstavení, ako napríklad hra Pánska šatňa divadla Studio Ypsilon.
Chcel by som tu mať divadlo kaviarenského typu, ktoré sa bude vymykať predstave bežného kamenného divadla. Mojou víziou je, že by tu malo hrať divadlo, ktoré sa hrá v normálnych divadlách, ale z našej strany poňaté trošička inak, aby sa odlišovalo od zvyšku divadelnej produkcie. Také živé divadlo.
Možno je za touto víziou aj viac koncertov jazzového charakteru.
To by som bol veľmi rád, len to nie je v mojich kompetenciách. Nepoznám agentúry, ktoré zastupujú týchto umelcov a vôbec sa v tejto scéne neorientujem. Môžem a aj robím to, že sa títo ľudia budú u nás dobre cítiť, povedia to ďalej a rozbehne sa to. Uvažujeme aj o gospeloch, ktoré by tu mohli byť vo vianočnom čase, ale aj o dixielandových koncertoch. Do Randalu sú veci, ktoré nepustím, tam máme určitú dramaturgickú selekciu. Hore v MMC pustím všetko, s výnimkou extrémistických záležitostí. Tam to ani nie je o tom, že tam nejaký štýl alebo produkciu nechcem mať. Keď to ľudia požadujú, tak majú priestor, kam môžu prísť. Bola by veľká škoda, keby sa ten priestor zaškatuľkoval. A hoci aj keby som mal dvadsať metalových koncertov mesačne, stále by som tam chcel mať rôznorodosť a multižánrovosť. Je to predsa hudobný klub.
DANIEL HEVIER ml.
Text pre Nový Populár v spolupráci s internetovým portálom Music-Press
Foto Music Press Production