KOCÚR * Live from Nowhere (recenzia)

kocur
KOCÚR
Live from Nowhere
Rock Svirke 2025
68 %

 

Neúnavný organizátor koncertného života Múzea obchodu v Podunajských Biskupiciach, Marcel Juck, sa na tomto CD predstavuje ako skvelý bubeník vo svojej kapele Kocúr. Tá vznikla v roku 2020 a tvoria ju piati hudobníci – rytmická sekcia (mimochodom, v tomto roku oslavujúca 40 rokov spoločného hrania) – basgitarista Jožo Hladný a bubeník Marcel Juck (Bizarre, Laktibrada, Loveblade, Young Blood, Tornádo Lue, LEF), speváčka Zuzana Jucková a gitaristi David Vasil a Matúš Kachút. V novembri 2023 skupina na jedno štvorhodinové sedenie nahrala materiál na toto debutové, 68-minútové CD. Ide o akýsi záznam koncertu bez divákov a musím podotknúť, že vo skvelej kvalite. O mixáž a mastering sa v Dánsku postaral Martin Jepsen Andersen, gitarista zo skupín Blindstone či Blindside Blues Band. KOCÚR sa tu prezentuje komponovaným 13-skladbovým setom, ktorý pripomína komponované programy československých skupín najmä zo 70. rokov, napríklad Progress Organization či projekty Oty Petřiny. Kapela sa nakoniec k odkazu 60. a 70. rokov hlási ako k zdroju inšpirácie. Všetkých 13 skladieb, okrem inštrumentálnej vsuvky Roll Jordan Roll, je spojených niťou spievaných veršov Anny Achmatovovej, ktoré veľmi sugestívne interpretuje Zuzana Jucková. Tu je však jediný kameň úrazu. Štýl, ktorý kapela prezentuje, je zemitý rock založený na groovoch basovej gitary a bicích, skreslených gitarových riffoch a spevných sólach na elektrickej či akustickej gitare. Skladby sú epicky dramatické, pripomínajúce gothic rock, často sa v nich mení tempo a sú plné melodických zvratov. Soprán Zuzany Juckovej vás zo začiatku zaujme, no postupom času sa stáva jednotvárnym, harmonicky aj dynamicky nezaujímavým, až nudným. Verše Achmatovovej ma viac zaujali, keď som si ich čítal v booklete, ako keď som ich počúval z reproduktorov. Navyše naťahovanie krátkych slabík na konci veršov (rokyyyy, vzdyyyych, rodilaaaaaa, zemiiiiii…) ma, mierne povedané, dosť vyrušovalo. Myslím, že v tomto prípade by bolo menej viac. Viac civilného prejavu a menej „tlačenia na pílu“. Hudbu som si pritom veľmi užíval, dokonca aj spev, napríklad v skladbe Plazivá. Postupom času som sa však spevu začal báť a chcel som si užívať len hudbu. Napriek tomu je tento debut zaujímavým prínosom do súčasnej plejády štýlov a Kocúr týmto poňatím obohatil slovenskú scénu. 
 

JÁN GRAUS

 

Článok patrí k časopisu: