Marián Čekovský * Hudba má niečo odkázať

Skvelému hudobníkovi, zabávačovi a moderátorovi Mariánovi Čekovskému chýbal v kariére už len sólový album. Po rokoch pôsobenia na slovenskej hudobnej scéne si konečne aj on povedal, že poteší svojich fanúšikov vlastným CD-čkom, na ktorom ich nechá trochu nazrieť do svojho vnútra. Ale iba trochu. Pretože má rád kvalitu a hodnoty... Ale o tom nám už porozpráva sám. 

 

Asi pred troma rokmi ste v jednom rozhovore tvrdili, že nechcete vydať CD-čko, pretože nechcete zamorovať planétu plastmi, ale že vydáte 100 kusov vinylových platní, ktoré rozdáte priateľom. Čo spôsobilo zmenu v tomto vašom rozhodnutí? 

Moje rozhodnutie bolo v tom čase veľmi jasné, mal som taký zámer, ale podpísal som zmluvu s firmou Universal Music a snažil som sa, aby na tom plaste bolo niečo, prečo by to ľudia nemuseli vyhadzovať z okna, pretože to je neekologické. Snažil som sa urobiť to najlepšie zo mňa a to obsahom. Na CD-čku je to najlepšie zo mňa a to za niekoľko rokov, kedy si uvedomujem ten boží dar - hudbu, ktorým som bol obdarený, a že má slúžiť na to, aby robil ľuďom radosť a nie na to, aby ho porovnávali s niečím iným a vyhadzovali to z okna. Malo by to byť niečo, na čo budú ľudia pamätať. Samozrejme, že verzia s vinylplatňami je platná a to po vydaní albumu, ktorý vyjde po „Best on“. „Best off“ bude inštrumentálna platňa s hudbou, ktorú robím so svojimi kamarátmi umelcami. Je to taká radosť, robiť hudbu aj do divadelných predstavení a iných odvetví ako je mediálne mainstreamový priestor. Na vinylovej platni vyjde spolu aj „Best on“ aj „Best off“ a pevne verím, že plastom nezamoríme svet, ale že tieto platne ostanú ako pamiatka, že tu niekto existoval, a že si ctil naozaj dobré texty a kvalitných muzikantov.

 

Myslím, že pri prvom CD-čku sa vám to podarilo. Takže som to správne pochopila, že „Best on“ je myslené ako štart do vydávania albumov? 

„Best on“ je zapnutý spev, čiže spievame a „Best off“ bude to najlepšie, čo nespievame. Off, ako vypnutý spev. Ja slovičkárim, takže mám rád slovíčka a na tom je to postavené. To je ako lego. Človek má slovíčka ako lego, že si ich môže zložiť, ako chce a ak mu dávajú zmysel, tak je dobre.


Marián Čekovský

 

Z akého obdobia sú skladby na vašom albume?

Aj z posledných dní, aj spred desiatich rokov. Myslím, že od pätnásť do teraz.

 

Ktorá je taká z pred pätnástich rokov? 

„Myslím, že môže byť“ je z roku 2000. Tá je asi najstaršia, lebo tú som robil s Ivanom Táslerom na ich platňu. Na „Best off“ sa nájdu aj staršie skladby, také témy, ktoré chcem zrealizovať nanovo. To, čo je na „Best on“ sú pesničky, ktoré som skoncipoval do jedného bodu a je to aj hudba, ktorá ma formovala, ktorá mi dávala zmysel, prečo hudbu robiť a chcel som sa aj vrátiť k autorom, ktorých mám veľmi rád a ľudia by možno na nich zabudli.

 

Porozprávajme sa trochu o textoch, pretože pracujete s textami Milana Lasicu, Daniela Heviera... Ako ste sa napríklad dostali k textu pána Lasicu? Poznáte sa s ním osobne? 

Áno, sme kamaráti, pretože veľa spolupracoval s mojou sestrou. Keď sme robili s Oskarom Rózsom a Martinom Valihorom Music ala cARTe, stretávali sme sa v L+S. Vtedy som ho poprosil, či by nebol taký láskavý a nenapísal pre mňa text. V súčasnosti už mám aj zopár textov pána Lasicu, ktoré použijem potom neskôr v pesničkách pre ďalší album. A je to pre mňa obrovská česť, že už na tejto na platni sa nachádzajú slová ľudí, ktorí majú čo povedať.

 

Tak to sa tešíme na ďalšie piesne. Ešte posledná otázka: Na vašom albume sa nachádza veľa rôznych hudobných štýlov. V ktorom sa cítite najlepšie? 

Najlepšie sa cítim na pódiu. Hudobné štýly sú len farby, svetlá... Hudba nepotrebuje len jeden štýl. Niekto povie: „Ja robím len hip-hop. Ja robím len funk.“ Nie, hudba má hlavne niečo odkázať.  Keďže hudbu skladám a píšem, viem si predstaviť, z akého materiálu ju spravím a z toho vyplýva použitá forma. Ten odkaz je pre mňa ale najdôležitejší. To znamená, že štýlovosť toho albumu by mala byť skôr chápaná v takom zmysle, či je ten album vkusný a či je vkusne namiešaný. Nie je to len jedlo jedného typu. Je to taká veľká misa, na ktorej je všetko to, čo sa v hudobnom žánri u mňa zdá byť perfektné.

 

ZUZANA KNEZOVIČOVÁ

Článok patrí k časopisu: