Všetko odštartovala na jeseň 2017 spolupráca s Petrom Lipom v skladbe „Bojím sa nočných zvonení“, ktorá bola svojho času častým hosťom slovenského éteru. Nasledovala satirická pieseň „Z knihy receptov“ s výborne obsadeným Petrom Remišom z piešťanského Slniečka a kontroverzným animovaným videoklipom. Na jeseň minulého roka vyšlo prvé EP „Story“ u Pavian Records, ktoré otvára dlhšia „zimomriavková“ kompozícia „Keď sa nikto nedíva“, tentoraz s Pavlom Hammelom v roli speváka a bluesmanom René Lackom na sólovej gitare. Už o niekoľko mesiacov nato prichádza Story s novou skladbou „Potlesk v stoji“ s hereckou legendou Milanom Kňažkom - interpretom na prvé počutie veľmi prekvapujúcim, ale presne v duchu filozofie projektu. Pesnička a jej vizuálne spracovanie bola pri svojej premiére umeleckým vrcholom štandardne konzervatívneho galavečera Krištáľové krídlo. O filozofii projektu sme sa porozprávali so skladateľom, textárom a dušou Story, Marianom Zimom.
Skladba „Potlesk v stoji“ svojou ambientnou elektronikou, do ktorej prekvapujúco zapadá prejav Milana Kňažka, je úplne iná ako bluesovejšie ladené piesne s Pavlom Hammelom, či Petrom Lipom...
Nepovedal by som, že úplne iná, aj keď samozrejme znie inak. Myslím, že všetky tie skladby niečo spája. K ich stvoreniu viedli autentické emócie, príbeh, alebo nazvime to hoci názor, a to je asi to, čo na nich vnímavých poslucháčov zaujme. Snáď je ešte dosť ľudí, ktorí tušia, že im nemusia byť servírované samé prefabrikáty. Po hudobnej stránke je to aj istý odkaz, že nevnímame žiadne škatuľky a žánrové obmedzenia – dôležitá je len pesnička samotná a to, čo vyjadruje. K tej pesničke. Rodila sa veľmi dlho. Ešte skôr, ako ju naspieval Milan Kňažko, na nej spolupracovalo množstvo významných hudobníkov. Výraznú zvukovú pečať jej vtlačil Oskar Rózsa.
A Milan Kňažko – okrem toho, že má aj tento interpretačný talent, o ktorom asi ani sám úplne nevie - je hlavne chlap, charakter, osobnosť, ktorý sa nikdy nebál povedať svoj názor. A preto sa na to perfektne hodil. Tá skladba je totiž k publiku – hudobnému, či politickému - trošku „nešetrná“. A je málo umelcov, ktorí si to môžu dovoliť takto povedať. Aj tie reakcie, či už v sále, alebo neskôr na internete tomu zodpovedali (úsmev). Naviac, v priebehu nahrávania som zistil, že chcem od neho veľmi ťažké veci. Sú tam napríklad nástupy postupne na 2., 2., 3., 3. dobu, v refréne na 4. a 1. a potom zasa inak, nehovoriac o intonácii. Kolegovia hudobníci mi povedali, že či som blázon, že pre nespeváka je to niečo neuveriteľne zložité. Takže obdivujem ho aj za to, ako sa s týmto vysporiadal. Lebo výraz on má pochopiteľne fantastický.
Nie je trochu problém, že taký silný materiál aký sa hromadí pod značkou Story má, kvôli rozličným spevákom a muzikantom, len veľmi malú šancu odznieť celistvo naživo?
Keď som to začal robiť týmto spôsobom, od začiatku som si uvedomoval limity štúdiového projektu. Že tam možno bude chýbať tá možnosť spoločného zdieľania energie so živým publikom. Sem-tam sa asi podarí s tým aj niekde vystúpiť, ako teraz na Krištáľovom krídle, ale dá sa predpokladať, že to budú len nárazovky. Ale aspoň budú o to vzácnejšie, pre nás i publikum.
Projekt Story v podstate upútal hneď svojími prvými vecami, spájaš v ňom tých najuznávanejších spevákov, inštrumentalistov i režisérov. Považuješ to za úspech?
Neviem, to je otázka aj pre tých spomínaných umelcov. Zrejme na tom prvotnom materiáli, hudbe či textoch, je niečo, čo ich dokáže osloviť, a za to som vďačný. Pre mňa je dôležitý aj ten proces „výroby“ - aby to bola zábavná a inšpiratívna spolupráca osôb, ktorí sa majú radi nielen ako muzikanti, ale aj ako ľudia. Pokiaľ ide o úspech - čo by ním tu na Slovensku vlastne malo byť? Možno 13 000 eur za jednu pesničku, v ktorej sa spieva „korupcie, škandály...“, na podujatí k novembru 89? To asi je istý druh úspechu, ale taký „počiatkovský“. Slovo „úspech“ tu napríklad spomína aj nejaký zblúdilý veršovankár, lebo už úspešne vydal aj nálepky so svojím menom... Tu u nás je to celé akési obrátené. Tu už nikto nekupuje cédečka s hudbou, ba čo viac, skoro nikto si nenájde ani pár nerušených minút, aby si vôbec nejakú pesničku poriadne vypočul. Časť muzikantov si preto povie, tak načo sa ja budem trápiť s nejakými aranžmánmi alebo detailmi... Takže ja vôbec neuvažujem v kategóriách úspech-neúspech. Ak nám pár známych, ktorých názor si vážime, napíše, že „toto vám páni vyšlo“, sme spokojní. Ak sa to dotkne ešte aj niekoho iného, ešte lepšie. Dôležité je, aby to vôbec vzniklo, potom nech si to už žije samé svojím životom. Aj tak, keď niekomu vysvetľujem, ako to vlastne robím, tak len krúti hlavou (smiech).
Zhovárala sa ZUZANA FARKAŠOVÁ