Azda každý skôr narodený fanúšik rocku sa s menom Marianne Faithfull už stretol. Málo kto však pozná jej tvorbu, a okrem 4 ročného romániku s Mickom Jaggerom a jej drogových excesov o nej skoro nič nevie. Jej albumy sa nepredávajú na burzách, hoci ich vydala vyše 20 a figuruje v mnohých rebríčkoch a zoznamoch najlepších rockových speváčok všetkých čias. Jej bohatú kariéru mapuje výpravné 2CD (2LP) „Songs Of Inocence And Experience 1965 – 1995“ (Universal 2022), čo je skvelá príležitosť dobehnúť zameškané v skvelej kvalite. 44 skladieb je chronologicky zoradených a môžeme sa medzi nimi tešiť aj na viaceré raritné kúsky. Patria k nim napríklad jej pôvodné nahrávky „Sister Morphine“ (CD1/21) a „Something Better“ (CD1/20), ako ju počuť na albume The Rolling Stones „Rock And Roll Circus“, plus predtým nevydaná skladba „The Calm Before The Storm“ (CD2/13), ktorej spoluautorom je Lou Reed. Jej schopnosť interpretovať skladby iných autorov, vziať ich do vlastných rúk a dať im svoj autorský pohľad, je ohromujúca. Stačí si vypočuť jej verziu Dylanovej „It's All Over Now, Baby Blue“ (CD1/22)…
Marianne Faithfull sa narodila 29. decembra 1946 v Hampsteade v Londýne v zámožnej rodine majora Roberta Glynna Faithfulla a budapeštianskej rodáčky, barónky Evy von Sacher-Masoch, ktorá bola v mladosti baletkou. Rodina sa presťahovala v roku 1918 do Viedne, kde sa pred II. svetovou vojnou tajne postavila proti nacistickému režimu. Tak prišla do styku so spravodajským dôstojníkom britskej armády, majorom Faithfullom. Marianne sa narodila do ťažkých povojnových čias. Jej detstvo bolo poznamenané tuberkulózou a internátnou školou v Readingu. Začiatkom 60. rokov sa pomaly dostáva do umeleckých kruhov, navštevuje londýnske kaviarne, kde občas spieva najmä ľudové pesničky. Zlomové bolo pre ňu stretnutie s lovcom talentov, producentom a impresáriom, Johnom Koogom Oldhamom. Ten ju stretol na párty Rolling Stones ktorých zastupoval. Marianne tam bola so svojím vtedajším partnerom a budúcim manželom, umelcom a galeristom, Johnom Dunbarom. Oldham spolu s Mickom Jaggerom a Keithom Richardsom zložili pre ňu skladbu „As Tears Go By“ (CD 2/11), ktorá vyšla na singli v roku 1964. Bola to prvá pôvodná skladba tejto dvojice a verzia s vtedy 17 ročnou Faithfullovou na A strane dosiahla 9. miesto v UK Singles Charts a odštartovala jej kariéru. Nasledovali ďalšie úspešné single, „This Little Bird“ (CD1/6), „Summer Nights“ (CD1/7, raritná, francúzska verzia) a „Come And Stay With Me“ (CD1/1). Faithfull sa vydala za bohéma Dunbara v máji 1965 a v novembri sa im narodil syn Nicholas. Šťastné manželstvo však netrvalo dlho. Už o rok vzala syna a odsťahovala sa ku gitaristovi Brianovi Jonesovi, kde s jeho vtedajšou družkou, Anitou Pallenbergovou začala holdovať marihuane. V tom istom roku začal jej vzťah s Mickom Jaggerom. Jej život nabral obrátky a známe sú jej drogové excesy, najmä ten v dome Keitha Richardsa, keď ju polícia našla nahú zabalenú v koberci omámenú koksom. Popri tom však stihla nahrať päť LP platní, pričom v roku 1965 hneď tri: „Marianne Faithfull“, „Come My Way“ (vyšla len v UK) a „Go Away From My World“ (len v USA). Jej vzťah s frontmanom Rolling Stones trval do roku 1970 a poznačil oboch. Jaggerove spolužitie s Marianne sa odrazilo aj v niekoľkých skladbách Rolling Stones z toho obdobia. Azda najznámejšou sa stala skladba „Sister Morphine“ (CD1/21), kde je Marianne uvedená ako spoluautorka, čo bolo ale predmetom dlhého súdneho sporu. Do konca desaťročia jej vyšli ešte dva albumy, „North Country Maid“ (1966), ktorý vyšiel len v Británii a polovica skladieb je aj na albume „Go Away From My World“, a „Love In A Mist“ (1967), ktorý obsahuje aj skladby Yesterday od Beatles (CD1/8, tu live verzia z klubu Saturday v Londýne 1965), Donovanovu „In The Night Time“, „Young Girl Blues“ (CD1/16) a „Good Guy“.
Faithfullovej kariéra sa s príchodom sedemdesiatych rokov pomaly rúcala. Jej závislosť na kokaíne ju dokonca priviedla k životu bezdomovkyne a dva roky trávila v uliciach Soho. Za pomoci priateľov sa zapojila do programu pre drogovo závislých, ale veľmi to nepomohlo. Až v roku 1975 nahrala konečne ďalší album „Dreamin’ my Dreams“. Jej hlas sa totálne zmenil. Zo sopránu sa stal chrapľavý alt, čo zapríčinila jej dlhotrvajúca laryngitída a poškodenie hlasiviek. Nebola to však jediná zmena, album je v country štýle a nie všetci jej vytrvalí priaznivci ho prijali. Faithfullovej kariéra sa vrátila v plnej sile až v roku 1979, kedy vyšiel jej azda najznámejší album aj pre širšie masy, „Broken English“. Je to album ovplyvnený súčasnými hudobnými smermi. Je tam punk, elektronika, reggae, rock, rap… Mnohých šokoval, ale jej cit pre pesničku je tam. Album sa dostal, ako jej prvý, do rebríčka v Spojených štátoch a získal prvú nomináciu na Grammy. Po predošlom country albume to bol riadny skok. Veľkú zásluhu na tomto úspechu mal producent Mark Mundy, ktorý pritiahol na nahrávku Steva Winwooda a Barryho Reynoldsa. Ten sa stal jej dvorným skladateľom a gitaristom aj v ďalších rokoch.
Začiatkom osemdesiatych rokov sa presťahovala do New Yorku. Tu pokračovala v jej závislosti na alkohole, ale podarilo sa jej vydať tri albumy, kde ten posledný, „Strange Weather", je jedným z najlepších albumov desaťročia. Je bluesovejší, titulná skladba je od Toma Waitsa (CD2/10).
Deväťdesiate roky začali bombastickou verziou Watersovej „Steny“. V júli 1990 sa v Berlíne konala jej live verzia a úlohu matky Pink si zahrala Marianne Faithfull. Jej kriéra je popretkávaná mnohými pádmi a zrodeniami. Faithfull ale stále nahráva, a možno aj vďaka tomu, že sa nezaradila do „klubu 27“, k čomu mala nakročené, zostala pre priaznivcov rocku trochu bokom. Jej hlas a interpretácia skladieb Dylana, Donovana či Rolling Stones a Beatles, sú podobne ako covery Cockerove, zapísané natrvalo v histórii rocku.
JÁN GRAUS
A čo si o Marianne Faithfull myslia niektoré naše osobnosti z oblasti umenia?
Tammy Nižňanská:
Najsmutnejšie na odkaze Marianne Faithfull je, že si ju každý pamätá iba ako frajerku Micka Jaggera. Pritom jej album Broken English je jeden z najcitlivejších albumov tej doby. Pre mňa je Marianne britská Joni Mitchell.
Robert Pospiš
Marianne Faithfull je posledná svojho druhu. Je to kráľovná piesne ako takej. Obdivujem spôsob jej starnutia. S gráciou a vkusom. Okrem toho vydáva stále výborne nahrávky, ktoré ma zakaždým zasiahnu svojou divokou krehkosťou. Nech je tu s nami čo najdlhšie!
Peter Markowski
Popravde neviem… moc ju napočúvanú nemám. Mám len LP „Rich Kid Blues“, to mám rád. Viem, že v 60. rokoch chodila s Jaggerom a spievala skladbu, čo jej napísali s Richardsom – „As tears go by“. Z „Rich Kid Blues“ mám najradšej cover od Cat Stevensa „Sad Lisa“.
Tibor Zelenay:
Neviem o nej veľa, bohužiaľ. Len asi to, že kedysi spolupracovala s Watersom z Pink Floyd.
Marián Jaslovský:
Mňa táto hudba celkom obišla.
Peter Kalmus:
Marianne Faithfull som zaregistroval ako fanúšik rockovej hudby v niektorých z hudobných časopisov (Jukebox, Bravo) ako nádhernú ženu. V tej dobe bola myslím milenkou Micka Jagerra. Až neskôr som sa dostal k jej hudbe. A oveľa, oveľa neskôr aj k legendárnemu videu z netradičnej akcie The Rolling Stones, „Rock And Roll Circus“. Na tom podujatí vystúpili aj moje srdcovky, ako napr. The Who, Jethro Tull, atď. Potom v návale stoviek vynikajúcich kapiel som nejak na tú krásnu dámu so zaujímavým hlasom zabudol…