Prvý pesničkový album Martina Geišberga. Znie to lepšie ako debut. V pesničkárskom svete, hlavne v tom koncertne najkomornejšom, zaznamenávanie piesní s hlbším posolstvom funguje časovo inak. Po dvanástich rokoch aktívneho hrania zaznamenal Martin Geišberg svoje nápady do pesničkového albumu spolu s Danom Špinerom, všestranným klaviristom – rozprávačom.
Martin Geišberg je zvučné meno, ktoré v pesničkárskom kruhu prerástlo otca, našlo si svoje miesto nielen pre generáciu rovesníkov. Jeho hlas a gitarové kolovrátky sme doteraz mohli počuť na Piatom ročnom období (2010). Knihe dalo hudobnú podobu komorné zoskupenie UMK. Maťo gitarou a hlasmi obohatil aj ďalšiu otcovu CD knihu Byzantskému bohu (2016).
Album charakterizuje rozprávačstvo na polceste so spevom, šansón opretý o poetické rýmované texty. Maťo je síce autorom hudby aj textov, ale už v prvej piesni – dvojpiesni s troma časťami, chce poukázať na výsledok nahrávky – spoločnú tvorivosť. Je sám len prvých pár slov, ďalej pokračuje spolu s Danovým klavírnym sprievodom pohrúženým do melanchólie. Predelom je spev v improvizačnom jazyku, akým začína aj album Byzantskému bohu. Tretiu časť preberá akustická gitara, príbeh o Jabloňovom kraji pokračuje. Album má teda sľubný začiatok.
V nasledujúcej Padá a prefukuje znie akordeón a náznak oživenia. Pripájajú sa hostia: Michal Šelp – kontrabas, Michal Fedor – bicie. Frázovaním sa však približuje k otcovým projektom, v ktorých je Maťo dôležitou (hudobnou) súčasťou. Analógiu badať aj v piesni Divadelná. Zádumčivosť, hlbšie hlasové polohy a zapojenosť všetkých zúčastnených na albume evokuje pokusy o strednoprúdové džezovoblúzové rozprávačky príbuznú s Korben Dallas.
Zachytiť improvizáciu na štúdiovej nahrávke je zaujímavý nápad. Najviac ho počuť v Geišbergovom vlastnom jazyku vystavanom na solmizačnom slabikovom princípe. Pohmkávanie či hlasné vyspievanie pocitov, na ktoré je krátka akákoľvek slovná zásoba, je poznávacím znamením Geišbergovho pesničkárstva. Miestami sa však rýchlo opočúva a na nahrávke sa ťažšie hľadá výraznejší oporný bod.
Máloktoré folkové albumy je možné počúvať na jeden dych. Dobrú pesničku charakterizujú dobré texty, zaujímavo podané príbehy. V jabloňovom kraji je pekný až krásny album no príliš melancholicko pestrý. Jednotlivé príbehy sa vyrozprávajú v samote spevu a hlasu či so šansónovým ansámblom. Magickosť nahrávky, jej poetickosť, zašifrované hudobné krehkosti oceníte až po ďalších započúvaniach.
***
JURAJ GONŠOR