Martin Višnovský je známy nielen ako člen kapely Chiki liki tu-a, ale v posledných rokoch aj ako spolumajiteľ prešovského klubu Stromoradie. Klub sa krátko po svojom vzniku musel vyrovnať so zatvorením v dôsledku protipandemických opatrení spojených so zrušením podujatí a zatvorením baru. Aktuálne spolu s ostatnými klubmi na Slovensku bojuje aj prostredníctvom Asociácie hudobných klubov Slovenska a Hudobnej únie Slovenska o prežitie. Jednou z významných akcií Stromoradia počas leta 2021 bude spolupodieľanie sa na organizácii tohtoročnej Pohody on the Ground, na ktorej vystúpia aj Chiki-liki-tu-a. Tí sa kvôli Covidu chystajú od jesene na obdobie nútenej hibernácie, napriek tomu sú však optimisti a tešia sa na svet po Veľkej noci v roku 2022.
Martin, chvíľu to vyzeralo s opatreniami na leto celkom optimisticky, ako ich vidíš ako organizátor podujatí vo vašom klube Stromoradie?
Myslel som si, že počas leta odohrá kapela zopár koncertov, kluby urobia niekoľko podujatí, prebehne pár minifestivalov, no vyzerá to tak, že všetko má oveľa rýchlejší priebeh, ako sa očakávalo. Uvidíme, či bude v auguste ešte vôbec možné niečo organizovať. Situácia na tejto planéte je veľmi zvláštna, no v našej krajine je obzvlášť smutná. Vždy to začne tak, že sa najprv začne obmedzovať kapacita podujatí, ktoré sa ešte ani nestihli uskutočniť, potom sa tie podujatia úplne zrušia, keďže sú pre organizátora ekonomicky neúnosné, a nakoniec sa obmedzia všetky prevádzky, pričom štát sa bude tváriť, že môžeme pokojne pracovať, ale neuvedomuje si, že pre nás je to ekonomicky neúnosné. Považujem za alibistické to, že síce môžeme mať otvorené, ale s obmedzením, napríklad, pre pätnásť ľudí. Pre nás to znamená, že buď nájdeme pätnásť veľmi bohatých ľudí, ktorí bez problémov dorovnajú tržby za ostatných alebo nemá význam mať otvorené. Pôvodne som si myslel, že aspoň do konca septembra budeme môcť mať otvorené, ale teraz už neverím ani v to. Pred časom sme mali informácie, že aj keby bolo v nemocniciach sto ľudí s koronavírusom, podujatia by sa ani v tomto prípade nemohli organizovať bez obmedzení. Limity, ktoré máme nastavené sú extrémne a prehnane prísne, neviem kedy a či vôbec sa dostaneme do normálneho stavu. Je potrebné jasne nastaviť pravidlá, ako sa má človek na podujatia dostať a tieto pravidlá sa následne nesmú neustále meniť, pretože to znemožňuje akékoľvek plánovanie akcií.
Napriek tomu to nevzdávaš.
Tresnúť so všetkým a odísť je asi to najjednoduchšie, no pre mňa to nie je riešením. Sú tu následky, ktoré si so sebou budeme niesť dlho a vyrovnať sa s nimi ľudsky, rozumovo alebo ekonomicky ešte potrvá.
Minulý rok ste spolu s ostatnými hudobnými klubmi skonštituovali Asociáciu hudobných klubov Slovenska, ktorá reprezentuje vaše záujmy a upozorňuje na problémy, ktorým čelíte. Ako hodnotíš odozvu štátu a pomoc hudobným klubom?
Naším zástupcom je Tibor Zelenay z Blue Note v Novom Meste nad Váhom. Ako celok sme sa zároveň včlenili pod Hudobnú úniu Slovenska, keďže cieľom celej hudobnej scény na Slovensku je, aby sme mali čo najsilnejší hlas. Reprezentanti chodia rokovať na ministerstvá alebo úrad vlády a snažia sa pomôcť tomuto sektoru prežiť. Hovorí sa o tom, ako zabezpečiť, aby kluby prežili, ako nastaviť protipandemické opatrenia a pod. Procesy na ministerstvách a vo vláde však trvajú veľmi dlho a situácia, ako medzi sebou komunikujú niektorí ministri, ich hádky a spory, to hovorí samo za seba. Niektoré návrhy sa odložili o dva mesiace a vôbec sa nemyslí na dopad na ľudí v sektore, ale ide o politiku. V tom vidím problém, pretože všade vo svete sa snažili umožniť ľuďom prežiť, ale tu sa najprv politici pohádajú a potom rozmýšľajú, čo urobiť. Medzitým už zanikli štyri kluby a nikto neverí, že budú vznikať nejaké nové. Neviem si predstaviť situáciu budúci rok. Bojím sa, že tých, ktorí finančne prežijú, spočítame na prstoch jednej ruky. A ani si nechcem predstaviť tie exekúcie. Sme v situácii, ktorú sme si nezavinili sami, o exekučnej amnestii sa však iba hovorí. Štát nekoná, napriek tomu, že nám zabránil pracovať a prikázal zavrieť prevádzku. Teraz hrozí, že kvôli tejto situácii, do ktorej sa prevádzky nedostali vlastnou vinou, budú prichádzať o majetok. Čaká nás teda ešte veľa nástrah a je dôležité, že hudobníci a hudobné kluby vystupujú jednotne.
Ako v tomto procese hodnotíš vystupovanie Ministerstva kultúry?
Prvý rok hodnotím ako veľmi slabý bez adekvátnej pomoci. Aktuálne sa chystajú nejaké formy podpory jesenno-zimnej sezóny, ako to dopadne, nikto nevie. Pomoc určite nebude veľká, ale mala by pomôcť aspoň „prespať“ to obdobie formou zaplatenia nájmov a priestorov. Určite by však bolo lepšie, keby bolo možné pracovať, no ak sa nedá, pomoc bude nevyhnutná. Ideálne by bolo vyriešiť aj situácie, kedy štát finančne podporil podujatia, ktoré je však nutné neustále prekladať na nový termín. Pri limitoch účasti je nemožné čokoľvek konkrétne naplánovať a peniaze na tieto podujatia sú síce na účte, no nie je možné ich použiť. To pokladám za frustrujúce, pretože chcem podujatia organizovať na profesionálnej úrovni pre maximálny počet účastníkov a za súčasných okolností to nie je možné. Pri obmedzenom počte účastníkov to pre organizátorov úplne stráca zmysel, každé jedno sa robí práve preto, aby prišlo čo najviac ľudí.
Ak by bola v budúcnosti povolená maximálna účasť, myslíš si, že budú organizátori triediť ľudí na základe očkovania?
Pochybujem, že to bude možné zlegalizovať, zrejme budú iné opatrenia. Možno ostanú také, aké sú teraz na festivaloch, to znamená, že sa účastník preukáže buď testom alebo potvrdením o očkovaní. V kluboch je to však komplikovanejšie, je v nich viacero priestorov a v každom platia iné opatrenia. Návštevníci v nich majú, úplne pochopiteľne, často chaos a my si musíme pri každej zmene všetko poctivo naštudovať, aby bolo všetko v súlade s opatreniami.
Ako vnímate túto viac ako ročnú uzáveru v kapele Chiki liki tu-a?
Kapela to berie super, vôbec s tým nebojujeme, nemáme žiadne plány a nechávame sa niesť. Zrušili sme celú koncertnú jeseň a čakáme, čo prinesie budúci rok. Robíme to najrozumnejšie, čo sa teraz dá, keďže viem, koľko energie stojí zorganizovať podujatie, ktoré sa potom na poslednú chvíľu zruší. Všetky letné koncerty a všetko, čo sa bude dať v lete odohrať, odohráme a potom sa zasa umlčíme.
Jedným z podujatí, na ktorom tento rok vystúpite bude Pohoda on The Ground. Tam klub Stromoradie organizuje aj program vlastného stageu. Na čo sa môžeme tešiť?
Keďže na Slovensko nemôžu vo veľkom cestovať zahraničné kapely, Michal Kaščák prišiel s nápadom vytvoriť priestor pre domáce kluby. Pracovne som si náš stage nazval „geriatria na zájazde“, keďže všetky kapely fungujú už vyše dvadsať rokov. Mám radosť, že celý program bude jedno veľké kamarátske stretnutie. Zahráme si na ňom s kapelami, ktoré sú síce generačne staršie, ale sú to väčšinou kapely, ktoré boli pri tom, keď festival Pohoda vznikal. Veľmi sa na to teším!
Ako vidíš budúcnosť koncertov a klubov na Slovensku?
Dúfam, že sa naplnia očakávania, že preočkovanosť pomôže. Dôležité je, že určite prinieslo nádej pre najohrozenejších. Ako to však bude vyzerať v našom sektore na jeseň, nikto netuší. Najskôr vtedy sa ukáže, či bolo očkovanie úspešné. V súčasnosti vyzerá naša budúcnosť tak, že každý muzikant čaká na pondelok, kedy sa dozvie, aké farbičky sa použili pri vyfarbovaní okresov a zistí, či sa najbližší koncert v tom ktorom okrese uskutoční alebo nie. Štát od nás síce chce neuveriteľnú zodpovednosť pri vykonávaní našej práce, ale nezdá sa mi, že odozva je rovnaká. Sú to príkazy a takmer žiadna pomoc smerom späť. Pri neustálych zmenách opatrení a podmienok cestovania a pri často úplne nepredvídateľných krokoch vlády vždy hrozí, že to nakoniec aj tak bude inak a jedinou cestou je brať celú budúcnosť s nadhľadom.
Ďakujem za rozhovor.
DUŠAN PAPP
Foto autor, grafická úprava Luděk Bohovič