MATEJ MAXIMILIÁN MIKLOŠ * Chcel byť gitaristom, ale rodičia ho dali na klavír

V posledných rokoch vstúpilo na scénu viacero zaujímavých hudobníkov, ktorých spoločným menovateľom sú klávesové nástroje. Menovite napríklad Pavel Morochovič, Ernest Vizváry, Martin Majlo Štefánik, Vojto Biháry, Ján Rigo, Eugen Botoš, Tibor Feledi, Tomáš Gajlík a ďalší. Všetko sú to skvelí, často štýlovo vyhranení a vzdelaní hudobníci. Najčastejšie svoj talent uplatňujú v žánroch ako jazz, fusion, RnB, hip-hop, alebo pop. Ale nájde sa medzi nimi aj niekto, koho odkojil rock a jeho odnože?

maxo_mikloš
Maxo Mikloš

Jedeným z najvýraznejších a možno aj najuniverzálnejších zjavov medzi mladými klávesistami je Matej Maximilián Mikloš. Meno zapamätateľné o to ľahšie, že sa nám bude v dohľadnej dobe pripomínať pravdepodobne v mnohých súvislostiach.

Matej Mikloš, ok, ale fakt aj Maximilián? „Je to moje birmovné meno, ale mám ho rád a stotožňujem sa s ním a preto ho používam.“ Kto už videl Maťa na pódiu vie, že k jeho prezentácii patrí aj dávka exhibície a pátosu. Svojou hrou i pohybovou kultúrou potvrdzuje porekadlo nomen omen a všestranne napĺňa význam mena Maximilián. S úsmevom to komentuje: „Na začiatku to bol vtip, rovnako ako bolo vtipné nazvať si kapelu Sisterhood of Klangpedal, až časom som si uvedomil, že to je vlastne super.“

Maxo, ako ho oslovuje väčšina hudobných kolegov, sa narodil v Trnave roku 1987. Väčšinu mladosti prežil v Leopoldove. K jeho hudobným inšpiráciám patria Keith Emerson, Marián Varga, Jan Hammer, Devin Townsend, Glen Matlock, Dee Dee Ramone, Hiromi Uehara, Kevin Moore, Kurt Cobain, Jordan Rudess, Joe Zawinul, Brad Mehldau, Pharell Williams, John Scofield, Blixa Bargeld, Snoop Dogg, Frank Zappa, Nina Hagen,  Dimebag Darrell, David Bowie, ale aj spoluhráči Andrej Hruška, Juraj Kupec a Marian Jaslovský. Prvé hudoné impulzy ale dostal už doma v rodine: „U nás doma fičal heavy metal, hard rock a blues rock. Môj otec je skvelý gitarista, rovnako ako môj dedo. Doma som mal k dispozícii albumy Deep Purple, Helloween, Manowar, Led Zeppelin, Kiss atď. Ako dieťa som vždy chcel byť gitarista, naši ma ale dali na klavír, za čo im dnes ďakujem!“

V pätnástich si za peniaze zarobené na brigáde kúpil prvý slušný synťák Korg a začal hrávať po kapelách rôznych žánrov od punku cez prog až po death metal. Najprv v susednom Hlohovci, v devätnástich, s nástupom na vysokú školu začal hrať po kapelách v Bratislave, taktiež multižánrovo. Vyštudoval Ekonomickú univerzitu, Fakultu podnikového manažmentu. Pracuje v odbore, ale na otázku, koľko percent z týždňa venuje tejto profesii a koľko muzike, odpovedá: „Asi 70:30 v prospech hudby... z čoho vyplýva, že spávam málo.“ Nečudo, pretože Maxo je doslova na roztrhanie. Jeden projekt jeho apetítu nestačí, vždy ich zvládal paralelne niekoľko. Momentálne hrá stabilne v šiestich kapelách a rozpracované má viaceré štúdiové aktivity a spolupráce na kratšie obdobia. Tu sa naplno uplatňuje jeho hráčska a štýlová univerzalita. So schopnosťou porozumieť skladbe ako celku, vcítiť sa do jej atmosféry a s know-how, ako jej dodať čo potrebuje, je jeho žánrová použiteľnosť prakticky neobmedzená. Každé hudobné prepojenie je však obojstranné, čo dokazuje aj Maxova reakcia na otázku, ktorým zo svojich kapiel pripisuje najväčší význam: „Najvýznamnejšie boli tie, prostredníctvom ktorých som sa mohol veľa naučiť. V začiatkoch to boli aj tie hlohovecké kapely. Z nedávnej minulosti napríklad Persona Grata, Zdenka Predná, Layla (Kristina Tran). Z tých momentálne hybernovaných, ktoré zanedlho znovu oživíme, je to hlavne Cieľová skupina a z tých, v ktorých hrám v súčasnosti sú to všetky.“ Momentálne sa ako hlavná javí trojica Sisterhood of Klangpedal, ktorej vlani vo vydavateľstve Hevhetia vyšiel vydarený eponymný album. Maxovi „sesterskí“ spoluhráči sú Janči Steno, hráč na bicie (tiež v skupine Persona Grata) a basgitarista Mario Polónyi (tiež Ponte Pardo a PHB). Táto inštrumentálna skupina má dosť veľa spoločných znakov so spomenutou Cieľovou skupinou. V čom sa ale líšia? „Rozdiel medzi nimi je v tom, že v Klangpedale sú jediné hranice určené našimi mentálnymi a technickými možnosťami. Čiže zjednodušene by sa dalo povedať, že žiadne hranice nie sú a ako to z nás ide, tak sa to hrá. V Cieľovke sme si povedali, že budeme pracovať na báze groovu ako takého. Zároveň som si tam ako autor zakázal nepravidelné rytmy a prehnane dlhé skladby. Rád by som ale podotkol, že tých hlavných projektov je viac. Momentálne je to napr. Samo Hošek Band, ktorý ma hrozne baví, ako aj kapela Solid Move ktorá vznikla po tom, čo skončilo A.M.O.


Solid Move

 

Čo môžu, a čo nie, očakávať diváci na koncerte skupiny Sisterhood of Klangpedal? „Nemôžu očakávať ohňovú show, nahé tanečnice, videoprojekciu, ohňostroj, štadión a rozbíjanie aparatúr. Nemáme na to peniaze, inak by sme veľmi radi na pódiu nahé tanečnice mali. Môžu však očakávať poctivý nárez ktorý ich posadí do sedačky tak, že si budú myslieť, že idú rýchlosťou 190 km/h cez úzky lesný priesmyk s občasnými spomaleniami pre sledovanie krajiny. Trocha zakecávam. V každom prípade môžu očakávať absolútnu úprimnosť a nasadenie.“

Od rýchlosti a nahých tanečníc k úprimnosti. Človek sa vyvíja a na Maxovi je to aj vidieť. Kedysi ho zdobil dlhý vlas a možno dvojciferný počet kilogramov naviac, dnes navštevuje kaderníka a od prog metalu sa blíži k popu (aspoň v tých hosťovačkách). „Určite prišla zmena aj v tomto. Inak myslím, inak vnímam svet aj seba. Učím sa a vyvíjam sa ako každý človek. Čo sa týka približovaniu k popu, ja sa vôbec nebránim. Populárnu hudbu mám rád, rád ju počúvam, učím sa z nej a rád ju nahrávam a hrám.“

Okrem rôznych výpomocí spevákom sa Maxo realizuje hlavne ako inštrumentalista - hráč na klávesové nástroje a skladateľ. V jeho hudbe je cítiť rešpekt k tomu, čo sa udialo na jazzrockovej scéne v 70. a 80. rokoch, ale nie je to žiadny revival a je tam cítiť aj ten časový posun. Čím je jeho hudba súčasná?

„Hm... To by mali posúdiť najmä iní, ja som ako špongia. Nasávam čo sa deje a vypúšťam to von s kúskom mňa. Čiže normálne povedané - sledujem čo sa okolo mňa deje a to čo ma baví importujem. Klangpedal je špecifický tým, že som tam jediným autorom. Z tohto hľadiska môžem povedať, že prvá doska bola splnením si detských snov a je v nej mnoho inšpirácií pochádzajúcich zo seventies a eightees, ale aj zo súčasnej hudby. Nový album, ktorý mám už čiastočne vymyslený, bude opäť iný a bude rozhodne viac zasadený do súčasnosti.“

hošek_band
Samuel Hošek Band

 

Hoci hudba je médiom emócií, priebeh tvorivého procesu je možno pragmatickejší, než by sa dalo očakávať: „Či skladám pop, prog, alebo rock, vždy je to rovnaké - proste sadnem k nástroju a pracujem. Málokedy to býva náhodný nápad v električke alebo tak, aj keď sa občas stane aj to, ale väčšinou chcem, sadnem a urobím.“

A s akými prostriedkami Maxo pracuje, ktorá je jeho obľúbená značka, čo ho zaujalo z noviniek súčasnosti a prečo? „Čo sa týka fyzických mašín medzi, moje hlavné patrí Nord Electro 4D, Korg SV-1, Korg 01/W FD a Korg TR. Posledný rok som však veľkým priaznivcom softvérových inštrumentov, spočiatku najmä v štúdiu, no teraz už aj na pódiách. S VST-čkami narábam dennodenne. Všetko sa tam deje tak nejak rýchlejšie.“

 

MARTIN CHROBÁK

Foto Juraj Somolányi (1), Zdenko Hanout (2, 4), Dáša Šimeková (3)

 

Článok patrí k časopisu: