MICHAL NOGA BAND * Stopy (recenzia CD)

noga
 

Vďaka rozvoju zvukového záznamu v minulom storočí a hudobným zberateľom máme k dispozícii most k archaickej ľudovej hudobnej interpretácii. Svoj vývoj má aj tradovanie. Popri ústnom, písomnom či rodinnom odovzdávaní hudobného dedičstva je tak čo objavovať v obrazových či zvukových archívoch. Michal Noga povyberal čriepky z množstva dostupného materiálu a spolu so svojím ansámblom a prepestrou plejádou hostí pripravil nádherný album s viacvýznamovým názvom „Stopy“.

Povrch CD príznačne predstavuje pásový analógovy záznam. Celým CD, hoci nie v každej skladbe, nás sprevádzajú krátke úseky archívnych materiálov husľovej hry, na ktoré obdivuhodne verne nadväzuje hra Michala Nogu. Celé CD tak už od začiatku drží pokope charakter zvukovej dokumentaristiky. 

Hľadanie a nadviazanie na zberateľský odkaz archaických záznamov príjemne drží celý album pohromade. Folklórny album Stopy nie je zameraný na jeden región, oblasť, kraj, či tematiku. Kamenica nad Cirochou, Východná, Oravská Polhora, Zvolenská Slatina, Kokava nad Rimavicou a ďalšie lokality  na jednom mieste svedčia o bohatej podobe muzicírovania na území dnešného Slovenska. Stopy sú tak akousi výberovkou, ktorá nemá síce za cieľ reprezentatívnosť, no nie je ani subjektívnou a zahľadenou do seba. Do akej miery prináša úplne neopočúvaný materiál dokáže povedať priaznivec ľudovej hudby z toho ktorého kraja. 

Základom je precízna, živelná a poctivá hra Michal Noga Bandu – husle (Michal Noga, primáš, Jakub Líška, druhé husle), kontra (Ján Tej), cimbal (Marek Neumahr), kontrabas (Tomáš Čopík). Nápaditosť a prekvapenie v hre však neutícha aj pomedzi rozospievaných jednotlivcov či zbory. Ženská spevácka skupina Hojana sa objaví až trikrát, samostatný úvod jednej zo stôp dostali aj Chlapi zo Šumiaca. Územčisté a až naturistické zbory pôsobia príjemne kontrastujúco pomedzi čisté a vyladené poctivé hranie. Každá zvuková stopa prináša mix piesní, tak ako sme zvyknutí u ľudovej muziky. Až tretinu nahrávky tvoria inštrumentálne skladby s čistou a výnimočnou hrou, ktorú smelo nazvem perfektnou slobodnou jazdou, kde často prekvapia vybočenia do krátkych hudobných viet či úsekov. 


 

 

Výnimkou v inštrumentálnej jazde azda tvorí pásmo piesní spod Babej hory, najstaršie dedičstvo na nahrávke, kedy husle veľmi v pozadí len sprevádzajú gajdoša a goralský až naturálny dievčenský spev mladučkej Renáty Plevjakovej. Nedá sa nespomenúť súťaž Zem spieva, kde sa páni muzikanti objavili pod názvom ĽH Michala Nogu, ale aj Renáta Plevjaková (ako štrnásťročná) či Štefan Štec, aktuálne azda najznámejší víťaz televíznej súťaže. Štec si na albume zaspieval v rezkom až energickom pásme rusínskych piesní s Máriou Olejníkovou. Z hostí spomeňme tiež Michala Paľka (Mojše band) na malom cimbale, dnes už takmer zabudnutom nástroji, ktorý znie na piesňach z Klenovca, ale spojený je aj s muzikami z Kysúc. V záverečnej stope „Raslavické džezy“ zaznie aj saxsafón (Radoslav Gajdoš) a klarinet (Zoltán Ivan). Na CD je tak zachytený vplyv populárnej tanečnej hudby, či prvky klezmeru z prvej polovici 20. storočia do ľudovej hudby.

Stopy oprávnene získali cenu RHA v kategórii World music / Folk a nahrávka zarezonovala v rebríčku World Music Charts Europe a Transglobal World Music Charts. Kto sleduje folklórne dianie či nominácie v RHA, spomenuté mená hostí na „Stopách“ mu nie sú neznáme. 

Čo chýba albumu do plného počtu hodnotenia? Úprimne? Nič. Interpretácií folklóru je tak mnoho (od šlágrovitových samohrajok až po udržiavateľov dedičstva), že „Stopy“ patria právom k (ne)povinne odporúčanému počúvaniu.  Stopy Michala Nogu nielenže sú verné ľudovej hudbe, ale poslucháčovi prinášajú aj aktuálny obraz tradovania archaickej hry vo veľmi pôsobivom spracovaní od interpretácie, dramaturgického výberu až po zvukové či bookletové spracovanie. 

*****

JURAJ GONŠOR

 

Článok patrí k časopisu: