„Slovenský bigbít bol zvláštny, veľký fenomén. Tvorilo ho množstvo rôznych kapiel, spevákov, hudobníkov, organizátorov, dokonca aj technikov a začínajúcich manažérov. Nebudem nosiť vodu do mora ak poviem, že k jeho sláve prispeli viaceré skvelé kapely, v strede ktorých sa neskôr vygenerovali osobnosti tvoriace základy dnešnej slovenskej (v mnohom ešte aj dosiaľ nonkonformnej) hudby podnes. Slovenský bigbít zachraňoval česť nášho popu aj kedysi v Československu. Mali sme slabý stredný prúd, ale tento nedostatok bohato vyvažovali osobnosti, ktoré patrili (a patria) ku špičke – a tak, najmä vďaka bigbítu, má slovenská populárna hudba históriu, na ktorú môže byť hrdá,“ píše sa v texte bulletinu, ktorý napísal Kamil Peteraj pri príležitosti koncertu Legendy 60, odohraného 22. apríla 2007 v bratislavskom Parku kultúry a oddychu (PKO).
Jedným z nestorov rocku a slovenského bigbítu je aj spevák s neodmysliteľnou gitarou VASKO VELČICKÝ (75). Tento zakladateľ prvých beatových zoskupení na Slovensku (respektíve v Československu) na epochu – či skôr na svoje začiatky – z konca päťdesiatych rokov 20. storočia, kedy sa rocková vlna privalila aj do ČSSR a k Bratislave, spomína: „V roku 1959 som končil základnú školu. Na konci školského roka sme mali večierok. Púšťali sme si tam pesničky a z nich ma zaujala jedna, na obale ktorej bolo napísané: Elvis Presley – Rockʼnʼroll. Neviem, čia tá platňa bola, ale bol to deň, keď som sa prvý raz stretol s menom Elvis Presley.“ Prvé rockové nahrávky počúval Vasko na dnes už legendárnych kotúčových magnetofónoch („Kto mal v tých časoch magneťák, ten už čosi znamenal,“ tvrdí Vasko), rovnako ako na vlnách Rádia Luxembourg, ktoré bolo orientované výhradne na populárnu hudbu. Inšpiroval ho najmä Elvis Presley, ale aj Bill Haley, Fats Domino, Little Richard či Jerry Lee Lewis; neskôr Cliff Richard a The Shadows. V roku 1960, na svoje pätnáste narodeniny, dostal prvú elektrickú gitaru za 350,-Kčs. „Bol som z nej úplne hotový a od tých čias ma láska k nej neopustila až do dnešných dní,“ podčiarkuje Vasko Velčický.
Ešte vo svojich začiatkoch kariéry sa Vasko inšpiroval aj ďalším rockovým muzikantom Vladom Chvalným. A podobne ako pri Chvalnom, aj okolo Vaska sa vytvoril kruh obdivovateľov, ktorí ho posmelili v aktivitách smerom k založeniu kapely. Ako vzor mu slúžil obligátny Elvis, vo Vaskovom prípade to bolo umocnené nezanedbateľne podobným hlasom a frázovaním. „Elvis ma natoľko ovplyvnil, až som sa rozhodol, že si založím vlastnú hudobnú skupinu,“ zdôrazní Vasko. Fázu výberu vhodného hudobného materiálu absolvoval so spolužiakom, klaviristom Štefanom Szabom. V roku 1960 sa budúca kapela skompletizovala, pribudol violista z konzervatória Stano Herko na gitaru, kontrabasista Peter Ryšavý na basu, bubeník Dušan Kuklovský a ďalší (sólový) gitarista Dušan Šujan. „Raz za mnou prišiel Fedor Žužič, začínajúci kulturista a povedal mi, že pozná speváka, ktorý spieva skladby Elvisa Presleyho, dobre hrá na gitare, aby som sa tam išiel pozrieť. Tak som sa stretol s Vaskom, padli sme si do oka a rozhodli sa spolupracovať,“ približuje v seriáli „Zabudnutí bigbiťáci“ autora Roberta Bučeka staršieho dnes už zosnulý „slovenský Hank Marvin“ Stano Herko. Cvičiť začali v bývalej krčme v Pálenisku pod prvým názvom Crazy Boys so zameraním hlavne na Elvisov repertoár. Neskôr sa presunuli do bratislavského kultúrneho domu Nivy na sídlisku „500 bytov“ a zmenili si názov na Rockinʼ Boys.
„Našim najväčším konkurentom bol v tých časoch Vlado Chvalný so svojou kapelou Twist-Club. Hrávali v Pionierskom paláci, kde sme neskôr vystupovali aj my. Viedol nás Peter Tuchscher, veľmi schopný manažér bigbítových kapiel. Hrávali sme čaje pre bratislavskú mládež a bolo to super, priestory Pionierskeho paláca praskali vo švíkoch. Hrali sme Shadows, Cliffa Richarda, Elvisa Presleyho, parket plný mladých tanečníkov a tanečníčok šalel. Boli to krásne časy. Myslím, že v Bratislave sme navodili správnu rockʼnʼrollovú atmosféru,“ vracia sa v spomienkach Vasko v knihe „Slovenský bigbít“ autorskej dvojice Ľuboš Jurík – Dodo Šuhajda.
Ani pomenovanie Rockinʼ Boys nevydržalo Vaskovi Velčickému dlho. Práve spolupráca s Petrom Tuchscherom, ktorý zbožňoval vtedy vychýrenú anglickú skupinu The Shadows a speváka Cliffa Richarda, viedla k zmene názvu skupiny (od roku 1962) na Tiene. Kapela hrávala okrem Pionierskeho paláca (dnes Prezidentský palác) aj v Astorke na Suchom Mýte alebo v A-divadle na Záhradníckej ulici, ktoré sa neskôr premenovalo na Divadlo za rampami. V rokoch 1962 až 1964 sa zloženie zmenilo, okrem Vaska, Stana Herka a Petra Ryšavého sa ako sólový gitarista a spevák objavil aj Vašo Gardon a ako klavirista Milan Teréni. V roku 1964 prijali angažmán v zábavnom programe „Kolty, sny, gitary“ v Tatra revue, v ktorom s nimi spievali aj Darina Kerová a Elena Príbusová. „Medzi mladými boli Tiene (na obr. vyššie) veľmi populárne, o čom svedčí fakt, že na ich čajoch v Pionierskom paláci, ľudovo zvanom Pinkáč, bolo vždy plno a Velčického popularita v meste nemala obdobu,“ píšu vo svojej knihe „Rocková Bratislava“ ďalší legendárni hudobníci Fedor Frešo a Tomáš Berka. „V roku 1964 sa však skupina Tiene rozpadla,“ hovorí Vasko. V rokoch 1965 – 1966 bol svedkom toho, ako sa u nás končí éra rockʼnʼrollu a nastupuje epocha sixties. Napriek tomu sa však nevzdával. V roku 1965 prišiel za ním Štefan Danko a navrhol mu, aby dali dokopy novú kapelu. Tak vznikla skupina Black and White. „To nádherné muzicírovanie a tie nádherné časy sa pre nás skončili v roku 1966,“ spomína si Vasko. A dodá: „Rockʼnʼroll skončil. Nastupovala veľká éra beatu, nastupovali fenomenálni Beatles a Rolling Stones. V roku 1969 som založil novú kapelu. Dostali sme angažmán vo vtedajšej Juhoslávii a hrávali sme celkom iné pesničky.“
V osemdesiatych rokoch sa Vasko znovu na čas zviditeľnil v zostave Rock and Roll Revival Band, ktorú okrem neho tvorili klavirista legendárnych bítových skupín Twist-Club (resp. Meteor) Dušan Bachratý, basista Fedor Frešo a gitarista Peter Saller. V deväťdesiatych rokoch sa do skupiny vrátil Stano Herko a tá sa redukovala na triumvirát Velčický – Bachratý – Herko, s ktorým často hosťovala aj ďalšia výrazná postava slovenského rockʼnʼrollu Peci Uherčík (ale aj autor týchto riadkov, ktorého dvojica Vasko Velčický – Dušan Bachratý uviedla v roku 1995 na koncertné pódiá). V roku 2000, pri príležitosti 55. narodenín „slovenského Elvisa“, sa Vasko dočkal svojho debutového albumu, o ktorý sa výraznou mierou zaslúžil spomínaný gitarista Peci Uherčík. „Som veľmi rád, že som sa o zrod Vaskovho albumu mohol pričiniť,“ uvedie po rokoch Peci v rozhovore s novinárkou Tatianou Juríkovou. V apríli roku 2004 sa pôvodná zostava Tieňov opätovne zišla na jubilejnom koncerte v bratislavskom Music Clube (resp. v niekdajšom Divadle hudby) na rohu Laurinskej a Nedbalovej ulice, na ktorom sa okrem Vaska Velčického, Stana Herka, Štefana Szaba, Dušana Bachratého, Petra Szapu a Andreja Kmeťa objavili ako hostia aj Peter Lipa, Janko Lehotský či spevák a klavirista Andi Ray Haverda. Treba samozrejme spomenúť aj legendárny megakoncert v PKO Legendy 60, na ktorom sa v roku 2007 zišli najdôležitejšie postavy histórie slovenského beatu s niekoľkými hosťami z Čiech.
Vasko Velčický je dodnes aktívny muzikant a pravidelne hráva a spieva v bratislavských podnikoch svoje obľúbené rockʼnʼrolly. Na skutočnosť, že je legendou žánru, ktorý bol kedysi – a bezpochyby je aj dnes – svojráznou odpoveďou na strnulosť oficióznej populárnej hudby, si však ani vo svojich 75. rokoch nepotrpí. O tom, že to tak však je, dosvedčí aj autor tohto článku, ktorý sa s ním pozná už štvrťstoročie. „Dlhé roky som hrával v zahraničí a nikdy som do svojho repertoáru nezabudol zaradiť pesničky Elvisa Presleyho. A verte mi, že všade mali veľký úspech. Na Elvisa sa nedá zabudnúť. Bude tu s nami, pokiaľ tu budeme my,“ dodáva na záver Vasko Velčický. My dodajme, že pokiaľ tu bude Vasko Velčický, bude sa stále písať jedna z najzaujímavejších a najdôležitejších kapitol histórie slovenského rockʼnʼrollu. Vaskovi, velikánovi tohto hudobného žánru, prajeme k jubileu najmä veľa zdravia!
ANDI RAY HAVERDA
Kresba Zuzana Knezovičová