NINA BERGLOVÁ, ŠTEFAN „PIŠTA“ BARTUŠ * Inou krajinou (recenzia CD)

 

bartus
Slnko records
****

Úpravy ľudovej piesne šmrncnuté inými žánrami na nahrávkach tu už máme storočie. Za ostatné roky nás o aktuálnom jazzovom šate ľudovej piesne (nie naopak) presviedčal a presvedčil kde kto (Ľudové mladistvá, Vlčie maky). Najnovšie so svojou optikou jazzovej fúzie s ľudovými motívmi prichádza projekt Niny Berglovej a Štefana „Pištu“ Bartuša, ktorý ide až nevšednou cestou. 

Hudobný sprievod, ktorého jadro tvoria otec a syn Bartušoví, skôr pripomína výsledok veľmi dobrej improvizačnej jazzseasion ako dlhodobo aranžérsky premyslenej kompozície. Klávesy, kontrabas alebo elektrická basa nás prevádzajú spleťou všemožných, len nie osvedčených hudobných chodníčkov. 

Nina Berglová so svojím zamatovým hlasom je podpísaná pod texty piesní, s jednou výnimkou (Ej, jaki ši Marička). Inšpiráciou je slovenská ľudová pieseň, ale nie jej melódia či harmónia ale len jej poetika. Treba pochváliť výber inšpirácie z rôznych regiónoch a vyhýbanie sa poslucháčsky zovšedneným textovým materiálom. Pri počúvaní hneď v úvode prestanete maturovať nad pôvodnou ľudovou melodikou, alebo hľadaním textového originálu. Nečakajte štandardné slohy, refrény, nerátajte slabičnosť veršov, nečakajte povrchné obrazy v zdrobneninách. Skladby dávajú priestoru spevu vo výškach, nie výšinách, v ťahavých no nie rozťahaných notách. Nina k textom pristupuje nie slovenským prístupom s rešpektom k slabikám. Unáša sa vnútornou melódiou, citom a nabalenými hudobnými skúsenosťami. Impulzom celého projektu totiž bola koncert v Taliansku, kde Nina žila, na ktorom odznela jedna taká úprava. Adresnosť albumu je tak nasmerovaná aj k poslucháčom, ktorých popri virtuozite nahrávky osloví nevšedné poňatie neznámeho jazyka. 

Album ráta so započúvanosťou. Sebavedomé miesto majú inštrumentálne pasáže nielen kláves či kontrabasu, ale aj altsaxsafónu (Joander Cruz)  či bicích (Dávid Hodek). Nahrávka Inou krajinou sa odvďačí postupne, pomaly. Či už v jednotlivých sólo pasážach od pokojných sprievodov až po rozpútaný predzáver albumu. Ľudová poetika v textoch Niny Berglovej tak blízka originálom je jazzom veľmi príjemne poohýbaná. Pre priaznivcov fúzií bude album iste príjemným a vďačným počúvaním. 

JURAJ GONŠOR


 

 

Článok patrí k časopisu: 
Súvisiace články: