Keď 31. januára vyšlo EP „In another room“, fanúšikovia sa zhrozili. Bola to zvuková koláž pripomínajúca v lepšom prípade filmovú hudbu. Bolo to ako Brexit, čiže zlé aj iba ako vtip. Paul Weller rýchlo, už 18. marca svoju reputáciu začal naprávať singlom „Earth Beat". Predznamenal v akom duchu sa bude niesť nový album, ktorý vyšiel nakoniec v júli, neskôr ako bol pôvodný termín. Wellerove albumy sú vždy skôr zbierkou pesničiek za ostatné obdobie a majú zmysel aj samé o sebe, bez veľkých aranžmánov, tak ako to potvrdil na predošlom albume „True Meanings“, každý je žánrovo iný, čím im pomáha odlíšiť sa, ale zároveň niekedy si k niektorým z nich fanúšikovia nevedia nájsť cestu. Album „On Sunset“ otvára skladba „Mirror Ball“, ktorej súčasťou je aj zvuková koláž pripomínajúcu „In Another Room“, alebo „Revolution No. 9". Nasledujúca „Old Father Tyme“ je v mierne tanečnom rytme, avšak jej akustický základ je nespochybniteľný. Štýl písania Paula Wellera nie je novátorský, jeho pesničky plynú, sú inteligentne a príjemne vystavané, neprekvapí zvratom. Jeho experimentovanie prichádza v štúdiu, pri aranžovaní. Napríklad sóla a vyhrávky v „More“, ktoré tam síce pasujú, ale na prvé počutie znejú ako keby boli primixované z inej skladby, čo je pre tento album typické, naopak Julie Gros so svojou francúzskou vsuvkou znie úplne prirodzene. „Equanimity“ pripomína Beatlesovskú „When I'm Sixty Four“, ale zároveň v jednom momente počujeme aj prvky klezmeru a koniec akoby z „A Day In The Life". Vo „Walkin'“ zas prekvapí použitie syntetizátora evokujúceho theremin. V „Earth Beat“ ale trochu rušivo pôsobí spev hosťujúceho Col3tranea. Album znie akoby Paul Weller doniesol iba pesničky v ideovej forme a tie sa aranžovali až priamo v štúdiu, kde dostali nový rozmer a nepracovalo sa na nich iba horizontálne, ale aj vertikálne. Prečo nie? Veď tak to robili aj Beatles a navyše cit pre pesničku je u Wellera tak silný, že je ozaj nepravdepodobné že by experiment na jeho albume pôsobil samoúčelne. Je to trochu soul, trochu elektronika, ale 100% Weller.
****
JAKUB LORENZ