Universal / Real World / EMI
Hodnotenie: 90%
Dvadsaťjeden rokov trvalo čakania na nový radový album Petra Gabriela. Tým posledným bol Up v roku 2002. Medzitým síce vydal nové orchestrálne verzie aj svojich piesní aj coverov na albumoch „Scratch My Back“ (2010) a „New Blood“ (2011), ale na klasickú kolekciu nových piesní sme museli čakať rekordne dlho. Pritom sa nedá povedať, že by sa Peter Gabriel stratil zo scény. Stále bol na očiach s rôznymi projektami, vydal výročnú edíciu kultového albumu „So“, s programom ktorého sa vydal aj na turné.
Na pomenovanie prvý štyroch sólových albumov mu stačilo jeho meno a priezvisko (rozlišujúce prívlastky dali albumom až publicisti a fanúšikovia), na ďalšie tri „So“, „Us“ a „Up“ mu stačilo 6 písmen. V tomto smere ani s „I/O“ nevybočil z kurzu. Dvojzmyselný názov okrem skratky pre Input/Output odkazuje aj na jeden z mesiacov Jupitera. „I/O“ (väčšinou uvádzané ako i/o) je kolekciou dvanástich piesní, je však nezvyčajné, že všetky piesne vyšli v dvoch rôznych mixoch – The Bright-Side Mix (mixoval ich Mark "Spike" Stent) a The Dark-Side Mix (mixoval Tchad Blake). Po hudobnej stránke sú piesne takmer totožné, rozdiel je vo zvuku a masteringu. Bright-Side mix je čistejší a prieraznejší, viac vynikajú ostrejšie tóny a sample, Dark-Side mix znie basovejšie, temnejšie a trochu mäkšie. Ťažko aj po mnohých vypočutiach povedať, ktorú stranu mám radšej, asi sa skôr prikláňam k The Bright-Side, ktorú som častejšie počúval v slúchadlách, naopak The Dark-Side viac vynikla na aparatúre v obývačke. A aby toho nebolo málo, ešte vyšiel aj tretí mix – In-Side mix s Dolby Atmos zvukom na Blu-Ray edícii.
Album sa Peter Gabriel rozhodol promovať zaujímavým spôsobom. Počas roka 2023 – vždy v deň mesačného splnu vydal pieseň v Bright-Side mixe, o dva týždne vo fáze novu Dark-Side a In-Side mixy. Takto počas celého kalendárneho roka predstavil celý album – 12 + 12 piesní v dĺžke 34 + 34 minút. Začal úvodnou piesňou „Panopticom“ a už pri nej sa potvrdilo, že Peter Gabriel je hlasovo stále v dobrej forme, aj že sound je typický jeho, hoci v modernejšom poňatí a zvukovo dokonalý. Na až keď bola kolekcia kompletná a keď sa pustila ako celok, uvedomil som si, že počúvam doposiaľ najucelenejší z Gabrielových albumov. Hoci vyšlo z neho 12 singlov, ťažko niektorú z piesní označiť ako nejaký výrazný rádiový hit. To je rozdiel oproti predošlým radovým albumom, kde vždy pár piesní „zasvietilo“ aj v hitparádach. Moje najobľúbenejšie piesne sú okrem spomínanej úvodnej „Panopticom“ hlavne „Road To Joy“, „This Is Home“, „The Court“, prípadne titulná „I/O“. Silu majú aj pomalšie piesne spájajúce spomínané o niečo svižnejšie a zvukovo farebnejšie. Vo vygradovanom závere v piesni „Live And Let Live“ sa objavujú náznaky predošlých Gabrielových kooperácií s world music, hlavne s africkou hudbou. Ak kolekciu počúvate na streamovacích službách ako dvojalbum, kde po Bright-Side mixe nasleduje hneď Dark-Side mix, je lepšie na chvíľu počúvanie zastaviť. Ten zvukový šok medzi koncom strany A a začiatkom strany B trochu zabije atmosféru a náladu.
Hoci piesne vznikali pravdepodobne dlhší čas, kapelové nahrávky albumu začali až na jeseň 2021 s dlhoročnými spoluhráčmi – David Rhodes (gitara), Tony Levin (basgitara), Manu Katché (bicie). Významným dielom prispel aj Brian Eno, no na albume sa objavuje aj dychová sekcia, sláčiky, vokalisti a mnoho ďalších hostí. Na jednej strane je to typický Peter Gabriel, ktorý síce ničím nešokoval, no na druhej strane vydal album, ktorým latku svojej vysokej kvality nepodliezol, skôr ju zas o kúsok posunul.
PETER CAGÁŇ