PRÍBEH THE PLAYERS
Začiatkom 60. rokov na Slovensku vznikali bigbítové skupiny ako huby po daždi. Ráno sa stretlo pár kamarátov, na obed založili bigbítovú skupinu a večer sa rozpadli. Len máloktorá amatérska skupina vydržala dlhšie ako pol roka. Jednou z tých, ktorá to dokázala, bola skupina The Players.
História The Players je spojená so vznikom skupiny Kométa. Zakladateľmi Kométy v roku 1963 boli vtedy pätnásť roční priatelia z jedného bratislavského domu na Hollého ulici 13 v zostave: Jožo Barina – sólová gitara, Laco Gešo – basgitara a Juro Juriga – rytmickágitara. Problémom bol len bubeník. Do skupiny teda prichádza jediný, „mimodomový“ hráč na bicie Milan Hanzlík. Kométa bola inštrumentálna skupina, ktorá vychádzala z hudby anglickej skupiny The Shadows. Mladíci zanietení pre hudbu, ktorú počúvali hlavne z rádia Luxembourg, usilovne cvičili, kde sa dalo. V pivnici, na streche, všade v blízkom okolí domu, kde to obyvateľom domu nevadilo.
V roku 1965 vznikla skupina The Players, ktorá sa, podobne ako Kométa, venovala gitarovým inštrumentálnym skladbám. Tu už začali členovia skupiny tvoriť vlastné skladby. Skupina The Players hrala, skúšala a žila v klube Astorka, ktorý patril Mestskému kultúrnemu stredisku. Bol to vlastne najznámejší bratislavský klub, okolo ktorého sa formovala bratislavská bigbítová elita. Skupinu tvorili: Jožo Barina – sólová gitara, Juro Korenko – basgitara, Juro Juriga – rytmická gitara a Ľubo Dolinský – bicie. Na jar roku 1966 odchádza Juriga zo skupiny a nahrádza ho Ľubo Belák. Neskôr, po odchode Dolinského, si za bicie sadol Paľo Barna. V takejto zostave hrala skupina až do svojho zániku.
Začiatkom roka 1966 vďaka Ľubovi Dolinskému, ktorý vtedy spolupracoval s Československým rozhlasom ako hudobný redaktor vtedy populárnej relácie Mikrofórum, sa skupina dostáva do bratislavského nahrávacieho štúdia Československého rozhlasu. Tu pod dohľadom hudobného redaktora Leoša Komáreka nahráva prvé skladby, ktoré sa neskôr za pomoci Júliusa Letňana (redaktora Supraphonu na Slovensku) objavia na dvoch EP platniach. Na základe tohto úspechu sa stáva skupina ešte populárnejšou. Ich hudba často slúži ako podklad pre viaceré filmové produkcie a často sa hráva v rozhlase a v televízii. Skupina sa pravidelne zúčastňuje na hudobných festivaloch (december 1966 – 1. miesto na II. celoslovenskej prehliadke tanečných, jazzových a bigbítových súborov a spevákov v Žiline) a viacerých stretnutiach mládeže. Nahrávky skupiny prerazili aj na trhy v zahraničí. Treba poznamenať, že sa stále jednalo o amatérsku skupinu so svojpomocne upravenými hudobnými nástrojmi, bez manažéra, profesionálnej zvukovej aparatúry...
O zvuk skupiny sa staral zvukár Janko Selský, povestný aparatúrou, ktorú nosil väčšinou v škatuliach od Margarínu. Elektrónky rozťahané po stole, potenciometre visiace cez hranu stola, letovačka po ruke, ktorú neraz používal aj počas vystúpení... Skupina môže len jeho neuveriteľným schopnostiam ďakovať za výsledný zvuk nahrávok, ktoré sa približovali nahrávkam západných inštrumentálnych skupín. Po prvýkrát sa na nahrávkach objavil skreslený zvuk gitary. Veľká škoda, že táto geniálna osoba po maturite zomiera na ťažkú chorobu.
Koncom 60. rokov sa už však začína prejavovať nezáujem o inštrumentálny bigbít. Do popredia idú skupiny s vokálnym frontmanom. Teraz stojí zakladateľ skupiny Jožo Barina pre zásadným rozhodnutím. A nakoniec ho rieši. Hneď po koncerte na Nivách sa skupina The Players v roku 1967 rozpadá. Jožo Barina s Paľom Barnom vytvárajú základ novej skupiny s názvom For Meditation. To sa už však začala písať nová kapitola v slovenskom bigbíte...
PETER HARUŠTIAK - sleevnote z LP Record for you
THE PLAYERS
Record For You
Indies Happy Trails (LP)
Keď si uvedomím, že od nahratia týchto dielok uplynulo 50 rokov, prepadá ma pocit márnomyseľnosti nad krátkosťou ľudského bytia.
Spojovacím článkom v prvej polovici šesťdesiatych rokov, medzi obdobím Kučerovcov, Semaforu, začínajúceho Karla Gotta a Karla Vlacha a poriadneho bigbítu, boli gitarové inštrumentálne skupiny typu The Shadows, The Ventures a The Spotnicks. Že sa nimi inšpiroval aj Jožo Barina a The Players je zjavné. V podstate možno konštatovať, že sa im celkom vyrovnali. Až na nesporný handicap, spočívajúci v technickom a nástrojovom vybavení. Kým Jožo hral na Jolanu druhej generácie (tuším model Star), jeho západní kolegovia sa vytešovali zo značiek Fender, Gibson, Baldwin a pod. O aparatúrach nehovoriac. Každý, kto sa v 60. rokoch motal popri bigbíte potvrdí, že bez letovačky a čaty nosičov bední sa nedalo prežiť.
Z tohto pohľadu je zvuk The Players skoro zázrakom. Možno pokrčiť plecom nad basou a bicími, ale gitarový sound je na svoju dobu neuveriteľne dobrý.
Z remastrovanej ponuky ma najviac zaujalo Rozmýšľanie v samote (odkaz The Shadows) a Zlodej (odkaz swingovej éry). Hráčsky je to zvládnuté výborne, zvukovo menej, ale to je daň spomínanej dobe a dostupnosti vybavenia, keď sa predavač/om/kám v Hudobných nástrojoch dávali úplatky, aby nám čo to odložili, kým nasporíme. (O získavaní nahrávok nehovoriac, to je na samostatnú kapitolu).
Každopádne, už len z nostalgie, treba poďakovať tvorcom a editorom tohto počinu. Dovidenia v starých časoch, priatelia...
Nemožno nespomenúť fenomén Four Meditation/Meditating Four. Ale to je už o inom a z inej knižky. Možno niekedy nabudúce...
P.S. R.I.P. Paľo Barna...
MARCEL DANIŠ