Projekt Johnnyho Štefečeka s názvom Poetry in Telegrams došiel do štvrtej úrovne. Musím priznať, že som recenzoval už predošlé albumy Melancholy, či Phases a Johnnyho hudba mi je preto známa. Pre tých, ktorí nepoznáte, na projekte PiT je zaujímavé, že pri každom projekte si Johnny prizve vždy iného spolupracovníka. Ani I. Koheleth nie je výnimkou. Na tomto albume spolupracoval s Marcom Minnemannom, ktorý už spolupracoval s menami ako je Joe Satriani, Tony MacAlpine, či Paul Gilbert. Album obsahuje päť skladieb, ktoré pri počúvaní zastavujú realitu a sú duševným bazénom. Ja som sa na chvíľu ponoril a vrátil som sa očistený atmosférou melanchólie, lásky, hľadania a nachádzania počas plynutia času. Nosnou časťou je prvá skladba Lip Reader, na ktorú už vznikol aj klip. Presúval som sa údernosťou naliehavých skladieb Stoica Accidental Happiness. Zastavil som sa až pri inštrumentálnej meditácii s názvom S+R, ktorá ma veľmi prekvapila a zrejme aj preladila na poslednú skladbu Mysteries, pri ktorej som akosi vystúpil z výťahu zvaného Poetry in Telegrams. Textami je album pomyselný pustovník, ktorý si všíma svet okolo a snaží sa vždy nájsť odpovede. Tak som to aspoň vnímal ja. Táto mixtúra alternatívneho rocku s prvkami djentu je ďalšou kapitolou poézie v telegramoch a musím priznať, že mi to príde ako spiatočný lístok z experimentálnej cesty v treťom albume. Ak sa Johnny vracia domov a ozaj smeroval koncept týmto smerom, musel mať na to patričný dôvod. Podľa mňa pôjde o prípravu na vážnejšiu cestu k päťke.
TOMÁŠ ILEČKO