Pozvakowski – hlučné kino post hudby

pozvakowski

 

Niekoľko starých premietačiek rozmiestnených v priestore a intenzívna hudba, ktorá vás nepustí z deja. Maďarská skupina Pozvakowski vytvára zaujímavú post metalovú a post rockovú scenériu. 

Maďarská scéna je k nám tak blízko a zároveň je tak vzdialená. Kapely od našich južných susedov doplácajú na svoju izolovanosť, ale práve vďaka tomu neznejú ako nič blízke v okolí. Z Maďarska pochádza mnoho kvalitných projektov, ktoré rezonujú najmä v oblasti tvrdej až extrémnej muziky. A jeden z nich tam osciluje už poriadne dlho. Pozvakowski z Budapešti si vytvorili smerom von vlastnú cestičku. Dvadsať rokov existencie s ich ojedinelým štýlom ich prinútil prekročiť hranice svojej krajiny. Tým, že tvoria inštrumentálnu hudbu, tak to majú trochu jednoduchšie. Stúpajúca popularita post rocku a post metalu im v posledných rokoch rozšírila priestor v súdržnej scéne. Stále sú však viac menej dobre schovaným pokladom pre zasvätených. Zakladajúci člen Adam Darvas sformoval svoje trio v roku 1999 s cieľom spojiť tvrdšie gitarové aranžmány s nezvyčajnou formou, ktorá graduje a variuje v jednej línii. Formalistické postupy nahrádza snaha o invenčnosť v každom smere. Ako inšpiráciu líder zoskupenia uvádza rôzne noise zoskupenia z osemdesiatych a deväťdesiatych rokov, z tých známejších najmä priekopníkov noise rocku The Jesus Lizard a minimalistické rockové trio Shellac, pričom médiá prirovnávajú tvorbu Pozvakowski najčastejšie ku kultovým Tortoise. Práve k nim ich púta pregnantný rytmus a surovo obaľovaná harmónia. V istom zmysle tam zohráva veľkú úlohu priamočiarosť Motörhead, ktorú kapela bez okolkov priznáva ako priamy inšpiračný zdroj. Súčasne však nechcú hlučné decibely rozpustiť v dvoch, troch riffoch, ale skrotiť do jednoliateho celku. Do zvukovej steny, akú kedysi vytváral Neil Young s Crazy Horses. Mnohé o myslení maďarského tria vypovedá aj to, že namiesto Nirvany by vymenili amerických noise rockerov Janitor Joe za určujúci vplyv deväťdesiatok. Pozvakowski sú prekvapení z toho, že ich médiá stále označujú pojmom post rock. Nielen z toho dôvodu, že v Maďarsku táto hudba dlho neexistovala. Ale aj preto, že sa nechcú zaštítiť jedným žánrom. Omnoho podstatnejšie je, keď môžu svojho poslucháča naživo naviesť k spojeniu asociácie zvukových vnemov s vizuálnou projekciou, ktorú púšťajú na osem a šestnásť milimetrových filmov zo starých premietačiek. Umiestnené sú tak, aby prechádzali skrz publikum, ktoré ich periférne zachytí. Bez toho, aby mu prezradili hudobný dej. Skôr majú iba doplniť dojmy a dokresliť celkovú atmosféru viacznačnej významovosti. Pozvakowski fungujú na princípoch DIY. Vytvorili vlastnú značku Not On Label, na ktorej nahrali väčšinu zo svojich šiestich štúdiových albumov. Stále je pre nich najdôležitejšie hrávať naživo. Na otvorenej scéne v nitrianskom Hideparku a pražskom Punctume vystúpia po boku domácej skupiny Jób, ktorá sa tento rok ocitla v užšej nominácii na Radio_Head Awards v kategórii Objav roka. 

DANIEL HEVIER ml.

 

Článok patrí k časopisu: