Keď som pred niekoľkými dňami dostal ponuku napísať pre Nový Populár článok o legendárnom bubeníkovi The Beatles, nemohol som nesúhlasiť, hoci jeho sólovú tvorbu, až na pár hitov, detailne nepoznám. Nastal čas dohnať zameškané a ako bonus si k písaniu púšťam veľmi príjemný aktuálny album Look Up, ktorý 84-ročný ex-Beatle vydal začiatkom roka 2025.
„I’m not the best drummer in the world. I’m just the best drummer in The Beatles.“
(Ringo)
Bola letná nedeľa 19. augusta 1962 a pred preplneným klubom Cavern na Matthew Street v Liverpoole sa tlačilo niekoľko desiatok dievčat. Časť z nich ticho plačúc len odovzdane sedela na chodníku, no niektoré sa tlačili pri vchode a hystericky skandovali: „Pete navždy, Ringo nikdy!“ Obrovitý Mal Evans, ktorý mal v ten večer dvojitú službu, musel nielen ako biletár udržať dav nešťastných dievčat na ulici, ale zároveň robiť ochrankára The Beatles, ktorí dolu v jaskyni hrali pred rozhnevaným publikom. Za bicími totiž sedel úplne nový člen, vtedy 22-ročný Richard Starkey, známy pod menom Ringo Starr.
Pôvodný bubeník Pete Best, ktorého Ringo v ten deň oficiálne nahradil vo vlhkej podzemnej „svätyni“ big beatu, sa o svojom konci v kapele dozvedel od manažéra Briana Epsteina len tri dni pred samotným vystúpením. The Beatles v tom čase stáli pred zlomovým okamihom – podpisom zmluvy s vydavateľstvom EMI. Producent George Martin však po prehrávke začiatkom júna 1962 podpis podmieňoval najatím štúdiového bubeníka. Epsteinovi vtedy Martin otvorene povedal: „Pozri, nezáleží na tom, čo si urobíš s chlapcami, ale na nahrávke potrebujem naozaj bubeníka s pevným beatom a takého aj použijem.“ Keď to Epstein oznámil kapele, John Lennon, Paul McCartney a George Harrison bez dlhého uvažovania súhlasili s rozhodnutím zbaviť sa Besta ako brzdy ďalšieho posunu za hranice Merseyside. Zároveň sa dohodli, že miesto za bicími ponúknu bubeníkovi inej liverpoolskej kapely Rory Storm and the Hurricanes, s ktorým sa dobre poznali z rezidencií v hamburských nočných kluboch. Ringo, o ktorom Lennon tvrdil, že má najlepší backbeat v meste, si tam s The Beatles dokonca niekoľkokrát zahral.
Nevôľa, s ktorou sa výmena bubeníka stretla u lokálnych fanúšikov v ten augustový večer, vyvrcholila priamo na koncerte bitkou. Napriek snahe Mala Evansa chlapcov brániť pred rozladenými fanúšikmi to nakoniec schytal George, ktorý sa postavil na Ringovu obranu priamo na pódiu. Ani v ďalšie dni to nový člen The Beatles nemal ľahké. Po neúspešnej premiére v londýnskom štúdiu Abbey Road s Petom Bestom dohodol Brian Epstein s Georgom Martinom na 4. septembra druhý termín nahrávania skladby Love Me Do, ktorá sa mala stať prvým oficiálnym singlom kapely. Skladbu s Ringom Starrom za bicími síce nahrali napriek Harrisonovmu monoklu a nervozite zvyšku kapely, no producent George Martin nebol veľmi spokojný s tým, ako Ringov kopák zapadá s Paulovou basgitarou. Keď sa o týždeň The Beatles na Abbey Road zjavili tretíkrát, čakalo Ringa nemilé prekvapenie. V štúdiu 3 už za bicími sedel ostrieľaný štúdiový hráč Andy White. Ringo na ten moment po rokoch spomínal: „V tej chvíli som si pomyslel, že teraz asi skončím ako nešťastník Pete Best.“ Nakoniec sa však Martinovi smutného Ringa uľútostilo a nechal ho aspoň hrať na tamburínu. Singlová verzia Love Me Do s Ringom za bicími to nakoniec dotiahla na 17. miesto v britskej hitparáde a verzia s Whitom sa ocitla na debutovom albume Please Please Me.
Ringo: „I was talking away and I looked ‘round, and there was about 400 people just smiling. So, you know — what can you say?“
John: „What can you say?“
Ringo: „Tomorrow never knows.“
(Tlačová konferencia po prílete z USA, 1964)
V týždňoch po vydaní debutového singla sa situácia začala meniť. Na Ringovu adresu začali prichádzať tisícky listov od oddaných fanúšikov, tak ako sa to dialo už bežne v prípade zvyšných troch chrobákov. Postupne sa Ringo Starr stal nielen rytmickým motorom ženúcim kapelu neúprosne vpred, ale vďaka srdečnosti, humoru a často nechceným jazykovým skomoleninám – typickým „ringoizmom“ – pribudol k milému Paulovi, sarkastickému Johnovi a tichému Georgovi ako posledný dôležitý článok legendárnej liverpoolskej štvorice.
McCall: „Can you believe this is all for you?“
John: „It’s not for me. It’s for Ringo, actually.“
(Rozhovor s Mitzi McCall pri pohľade na hysterický dav pred vystúpením v šou Eda Sullivana, 1964)
Napriek obmedzenému hlasovému rozsahu Ringo na koncertoch odspieval vždy aspoň jednu skladbu, čo prevažne adolescentné publikum pravidelne privádzalo do extázy. Podobne ako v prípade živých vystúpení aj na nahrávkach sa stalo nepísaným pravidlom, že Ringo bude spievať na albumoch vždy aspoň jednu skladbu. Nebolo to však žiadne milosrdenstvo pre speváka s mrmlavou farbou hlasu vhodnou skôr do country music, ale premyslený reklamný ťah, ktorý ešte ďalej zvyšoval miliónové predaje platní.
Na debutovom albume Please Please Me, ktorý The Beatles nahrali 11. februára 1963 za jediný deň, patrí Ringova cover verzia pesničky Boys americkej dievčenskej kapely The Shirelles medzi najlepšie skladby. V prvých dvoch rokoch koncertovania sa Boys stalo pre Ringa aj parádnym živým číslom. Na azda jedinej profesionálnej nahrávke živého koncertu The Beatles at the Hollywood Bowl (1977), ktorá ostávala dlhé roky nevydaná pre neznesiteľný konštantný vresk publika, sa po Paulovom ohlásení Ringovej Boys strháva absolútne zvukové peklo porovnateľné so štartovaním nadzvukovej stíhačky.
„Phew, it’s been a hard day’s night.“
(Ringo počas nakrúcania filmu, 1964)
Na druhý album With The Beatles (1963) naspieval Ringo I Wanna Be Your Man, ktorú tvorivé duo John Lennon a Paul McCartney zložilo pre začínajúcich The Rolling Stones tak, že sa na jednej žúrke s Mickom Jaggerom a Keithom Richardsom na chvíľu vytratili do kúta a o pár minút prišli s chytľavou skladbou. V porovnaní so surovou verziou od The Rolling Stones Ringova verzia s ľahkosťou cvála dopredu, hnaná nielen skvelými bicími, ale aj bubeníkovými spontánnymi pokrikmi na spoluhráčov. Názov prvého filmu The Beatles A Hard Day’s Night zachytili scenárista Alun Owen a režisér Richard Lester ako jeden zo skomolených ringoizmov, ktorým okomentoval úmorné filmovanie a nočné nahrávania rovnomenného albumu. Na albumoch Beatles For Sale (1964), Help! (1965) a Rubber Soul (1965) sa v Ringom spievaných prevzatých skladbách začína objavovať čoraz viac jeho inklinácia k štýlu country & western. Charizmatický prejav v skladbách Yellow Submarine a With A Little Help From My Friends z prelomových albumov Revolver (1966) a Sgt. Pepper’s Lonely Hearts Club Band (1967) dodal skladbám dvojice Lennon & McCartney úplne nový rozmer a patria k jedným z vôbec najznámejších piesní celej diskografie The Beatles.
„Ringo wasn’t even the best drummer in the Beatles.“
(Satirický skeč napodobňujúci Johna Lennona, BBC 1983)
Na svoj autorský debut si však Ringo Starr musel počkať až do roku 1968, keď sa na bielom dvojalbume objavila jeho prvotina Don’t Pass Me By. Opäť sa prejavila jeho záľuba v country music a produkcia s kovbojským honky-tonk klavírom je obohatená o „fidlikanie“ pravého bluegrassového muzikanta. Počas nahrávania bieleho dvojalbumu však pozvoľný rozklad kapely viedol k temným momentom. Aj nekonečne trpezlivý Ringo, ktorý počas nahrávania zvyčajne trávil čas v kantíne, ak ho kapela práve nepotrebovala, začal mať plné zuby McCartneyho dirigovania a Lennonovho pasívne agresívneho postoja. Jedného dňa frustrovaný bubeník v strede nahrávania oznámil, že odchádza z kapely. Ringo vtedy Johnovi povedal: „Nehrám dobre, cítim sa v kapele neobľúbený a vy traja držíte spolu,“ a odišiel dovolenkovať na Sardíniu. Nakoniec sa však vzťahy podarilo na čas urovnať. Z dovolenkovej plavby loďou, počas ktorej mu kapitán rozprával o chobotniciach, ako si z kamienkov robia akési záhradky, si Ringo priniesol námet na novú pesničku Octopus’s Garden. Na filmových záberoch z januára 1969 vidieť, že mu rozvinúť druhú vlastnú skladbu pomáha nielen George Harrison, ale aj George Martin. Nakoniec sa Octopus’s Garden ocitla na vôbec poslednom albume Abbey Road (1969). Na záberoch z filmu Let It Be, ktorý spolu s rovnomenným soundtrackom vyšiel až po rozpade kapely v roku 1970, sa však stále častejšie objavuje aj Ringov sklenený pohľad do prázdna a fľaša whisky.
„I’m just a Beatle. I’m not a Star.“
(Ringo)
Po traumatickom rozpade kapely koncom roku 1969 Ringo nahral dva nevýrazné albumy cover verzií starých šlágrov „pre moju mamu“, o ktorých John Lennon povedal: „Ten druhý aspoň nie je taký zlý, že sa za Ringa musím hanbiť aj ja.“ V prvých mesiacoch po oficiálnom rozpade kapely však intenzívne spolupracoval s bývalými členmi a na bicie účinkoval nielen na Lennonovom sólovom debute Plastic Ono Band (1970), ale aj na Harrisonovom trojalbume All Things Must Pass (1970). Ringo Starr sa v nasledujúcich rokoch vďaka okruhu priateľov, skladateľov a muzikantov postupne stále zlepšoval vo svojej vlastnej sólovej kariére a jeho albumy Ringo (1973) a Goodnight Vienna (1974) sa dostali až na prvé priečky hitparád. Ringov úspech Lennon komentoval svojským spôsobom v osobnom telegrame: „Gratulujem! Ako si to dovoľuješ?! Sprav hit aj mne.“ Po roku 1975 však Ringov záujem o čokoľvek okrem alkoholu postupne upadá a koncom 70. rokov mu vydavateľstvá odmietali čokoľvek vydať. Okrem bujarého života v Los Angeles sa mu ako-tak darilo udržať aspoň vo filmovej a televíznej kariére. Comeback prišiel až koncom 80. rokov, keď sa Ringo zbavil závislosti na alkohole, stal sa vegetariánom a dal dokopy nový projekt s názvom All Starr Band. S ním prakticky dodnes Ringo Starr cestuje, vypredáva sály a popri tom z času na čas vydáva pomerne slušné albumy, ako Vertical Man (1998) či Liverpool 8(2008), ktoré sa aspoň tesne dostávajú do prvej stovky hitparád.
„Peace and love, man.“
(Ringo)
V januári 2025 vydal dnes už 84-ročný Ringo Starr svoj v poradí 21. album s názvom Look Up, ktorý kompozične a producentsky zastrešil legendárny gitarista T-Bone Burnett, známy z kapely Boba Dylana či spoluprác s Elvisom Costellom. Aktuálny album Look Up má okrem pevného bubeníckeho základu veľmi príjemné momenty a modernú produkciu. V niektorých skladbách sa opäť k slovu dostáva Ringov obľúbený country „feel“ a jeho hlas napriek veku nestráca nič z mladíckej charizmy zbožňovaného Beatla.
RICHARD IMRICH
Promo foto: Dan Winters (zdroj: Universal Music CZ)