Koniec šesťdesiatych a začiatok sedemdesiatych rokov bol pre kapelu hektický. Doznievali súdne spory okolo Altamontu, presídlili sa z Británie na juh Francúzska kvôli daniam a všetci, ale hlavne Keith, lietali v drogách. Ich posledné albumy produkované Jimmy Millerom – Beggars Banquet (1968), Let It Bleed (1969), Sticky Fingers (1971) a Exile On Main Street (1972) boli mega úspešné a kapela a ich nový vydavateľ, zakladateľ Atlantic Records, Ahmet Ertegun, o nich hovoril ako o najväčšej rock'n’rollovej kapele všetkých čias. Naviac v roku 1972 absolvovali Rolling Stones legendárne severoamerické turné, ktoré na dlhé roky určilo štandard pre štadiónové maga koncerty. Produkcie sa ujal moderátor Woodstocku, Chip Monck. Pódium bolo zložené zo šiestich panelov, nad ním sa objavilo obrovské zrkadlo a toto všetko umocňoval najsilnejší svetelný park, aký kedy rocková kapela mala. Promotér Bill Graham označil Rolling Stones za „najväčší ťahák v histórii ľudstva“. Celkový výnos z 51 koncertov v 30. mestách bol bol 4 milióny $!
Kapela však mala aj iné problémy. Bol začiatok roka 1972, kvôli daniam sa stále nemohli vrátiť do Británie, končilo Mickove a Keithove americké vízum, kapela bola nežiadúca tiež vo Francúzsku a ohrozené bolo aj jarné turné v Japonsku, lebo japonské úrady zdržovali vydanie víz. A tak sa kapela vydala na Jamajku. Podľa Keitha to bolo „jediné miesto, kam nás vtedy pustili“. V Kingstone si na celý mesiac na 24 hodín denne (ako to vlastne zvykli robiť pri nahrávaní posledných platní) prenajali štúdio a začali pracovať na ďalšom albume. Nahrávanie ale dosť často narúšali Keithove narkotické excesy ku ktorým sa pridával aj producent Jimmy Miller. Prvou skladbou, ktorú sa im podarilo dokončiť, bola Taylorova „Winter“ s jeho nádhernou gitarou. Na nahrávaní sa zúčastňovali aj rôzni miestni muzikanti, ktorí často navštevovali štúdio. Nakoniec im boli americké víza predĺžené a tak kapela presídlila do Los Angeles, kde jej členovia pokračovali v nahrávaní. Aj vo Francúzsku sa situácia upokojila a v decembri RS odleteli do Paríža, ale bez Keitha, aby úspešne „očistili“ svoje meno. V júni 1973 nakoniec proces nahrávania Goats Head Soup ukončili v štúdiu Olympic v Londýne. Bol to od roku 1967 prvý album bez prevzatej skladby.
Goats Head Soup, 11. britský album Rolling Stones, vyšiel 31. augusta. Kritika album prijala s rezervou a prvý singel „Angie“, dokonca s veľkým sklamaním. Kritik NME, Nick Kent, skladbu dokonca označil za „otrasnú“. To ale nič nemenilo na tom, že singel aj album sa hneď po vydaní umiestnili na prvých miestach v Amerike aj Británi. Na obale platne sa objavila fotografia od ich dvorného fotografa Davida Baileyho. Mick je na nej zahalený do závoja z ružového šifónu. Bailey chcel, aby Mick vyzeral ako Katharine Hepburnová v Africkej kráľovnej. Na albume je desať skladieb, ale RS nahrali na svojich sessions materiálu oveľa viac. Zaujímavosťou je, ža Bill Wyman hrá na basu len v troch skladbách. Ostatné basové linky si rozdelili Keith a Mick Taylor. Na albume sa ďalej objavili Billy Preston na organe, stály hosť na saxofóny Bobby Keys a tiež klávesisti Nicky Hopkins (hral už na Between The Buttons v roku 1966 ) a Ian Stewart.
Album zahajuje „Dancing With Mr. D“, ktorá svojou temnou atmosférou pripomína „Sympathy For the Devill“. Tretia skladba, je Keithova dojímavá „Coming Down Again“. Nasledujúcu „Doo Doo Doo Doo (Heartbreaker)“ kapela dodnes hráva občas na koncertoch a bola zvolená ako singel pre USA. Nasleduje hitová, akustická balada „Angie“. Richards sa niekoľkokrát vyjadril k inšpirácii a názvu o ktorom sa veľa špekulovalo. Najpravdepodobnejšia je verzia o tom, že Keith si názov vybral náhodne, ako to uviedol vo svojej biografii z roku 2010. Klavír nahral Nicky Hopkins. Posledné tri skladby sú asi najlepšie. „Winter“ som už spomenul, psychdelická „Can You Hear The Music“ ozdobené africkými percussiami a flautou pripomína najlepšie časy s Brianom Jonesom. Album uzatvára „Star Star“, ktorej pôvodný názov „Starfucker“ na žiadosť Ahmeta Erteguna zmenili.
Niektoré skladby z nahrávania sa objavili v repertoári neskôr. Napríklad „Tops“ a „Waiting On A Friend“ na albume Tatoo You. Na konci roku nasledovalo úspešné, vypredané európske turné, kedy RS zavítali aj do susedného Rakúska.
4. septembra 2020 vyšlo toto skvelé dielo znovu v mnohých verziách. K dispozícii bude v 4 CD alebo v 4 LP edícii. Deluxe edície budú obsahovať skladby v novom stereo mixe, rarity a najrôznejšie alternatívne verzie, či vyradené skladby. Najvzácnejšími však budú tri doposiaľ nepublikované single. Ide o skladby „Criss Cross“, „All The Rage a Scarlet“, na ktorej sa ako hosť objavil gitarista Led Zeppelin, Jimmy Page! Súčasťou boxu bude aj živý album nahratý na show v Belgicku počas spomínaného jesenného turné v roku 1973. Album samozrejme vyjde aj ako 2LP či normálna zremastrovaná verzia pôvodného vydania na jednom LP.
O tom, že Rolling Stones nespia ani v týchto časoch Corony, svedčí aj ich najnovší singel „Living In A Ghost Time“, z dúfajme pripravovaného albumu. Toto skvelé regae s Jaggerovou harmonikou je prvou pôvodnou skladbou od roku 2012. Mick s Keithom napísali a nahrali túto skladbu už pred rokom v LA, ale vzhľadom na situáciu s Covid 19 Mick trošku upgradol text, ktorý naspieval vo svojom londýnskom byte. Na videu, ktoré sa objavilo 23. apríla vidíme opustené ulice Kapského mesta, Londýna, LA, Osla a Toronta.
Jednou z dobrých správ pre milovníkov Rolling Stones ale je tento Keithov odkaz: „Máme ďalších päť alebo šesť skladieb a vznikajú bez toho, aby to niekto chcel a na nás tlačil. Máme teraz veľa času, tak píšeme…“
JÁN GRAUS