SIMA MARTAUSOVÁ * Len tak sa stíšim (recenzia CD)

sima_martausova

 

Sima Martausová sa vyspievala s gitarou do éterov rádií a zároveň si udržala status pesničkárky vychádzajúcej zo slovenského gospelu. Aktuálna víťazka OTA v kategórii speváčka potvrdzuje, že patrí do prvej ligy. Piesne Nenahraditeľná a Čaro obyčajných vecí, ktoré sú súčasťou albumu, majú milióny zhliadnutí. 

Simin rukopis sa nemení od prvého albumu. Jej piesne sa začínajú podobať ako vajce vajcu. Nie je to riziko folkového štýlu. V začiatkoch rozprávačský šansón s mladučkou babou a jej ukecanými rýmami pôsobil šťavnato. Pekný vizuál na pódiu prepáčil mnoho slov a umožnil ľahko stráviť metaforický balast textov. Martausová stále ostáva dievčaťom, ktoré v textoch hľadá smerovanie. Spestrením bolo päť chlapov kapely, ktorá výrazne muzikantsky nevytŕčala. Už v úvode albumu znie sviatočný akordeón v pomalom tempe ako ho pri Sime poznáme. Aj tu je dojemná sláčiková sekcia (Do stratena, Svetlá), saxofón Michala Žačka (Čaro obyčajných vecí) pripomína dychové sekcie použité na predošlých albumoch. Okrem gitary sa výrazne dominantným stal klavírny akordický sprievod. Vďaka gospelu máme mnoho dobrých speváčok, no azda jediná Sima sa k nemu stále hlási so vztýčenou hlavou a práve týmto albumom (BaránokModlitba). Na jednej strane svedectvo, na druhej strane akceptácia rôznorodým zastúpením poslucháčov. O to viac znie rozpačito kŕčovité zažartovanie v texte Móda. 

Čo je ťažko stráviteľné sú okaté harmonické a melodické postupy v známej piesni Nenahraditeľná. Na albume sa nachádza v akustickej verzii. Niekto v Nenahraditeľnej našiel podobnosť so Sonyou (Chcem hrať fér), ďalší s Macy Gray (I Try). Ak sa Sima vedome pohybuje medzi gospelom a popovou komerciou je zarážajúce zaradenie vyspievaním melódie, ktorá sa nápadne podobá na kresťanský hit Až do konca dní. Podobnosť čisto náhodná na pár akordoch je rizikom popu. Úprimný prejav v textoch dokáže obmäkčiť nejedno poslucháčske ucho. Sima pridáva k desiatke albumových vecí dva bonusy: Modlitba s Dievčenským zborom a Holubička so Symfonickým orchestrom a Adamom Ďuricom. V započúvaní sa do celku netvoria prilepený chvost bonusu, ale dotvárajú charakter nahrávky.      

Len tak sa stíšim má v sebe akustickú pokoru, ktorá u Simy stále funguje.

 

JURAJ GONŠOR

 

 

Článok patrí k časopisu: