STEVE VAI * Inviolate (recenzia CD)

steve_vai
Favored Nations

****1/2

 

Koncom januára 2022 vyšiel v poradí 10. sólový štúdiový album amerického gitaristu Steve Vaia (1960) s názvom „Inviolate“. Legendu elektrickej gitary, netreba rockovým nadšencom nijak zvlášť predstavovať. Odchovanec progresívneho zappovského rocku neodmysliteľne patriaci k velikánom virtuóznej rockovej gitary ohúril začiatkom 90. rokov svojich fanúšikov nadčasovým inštrumentálnym albumom „Passion & Warfare“. Albumom natoľko moderným, že určil smerovanie progresívneho inštrumentálneho rocku nasledujúcich dekád. Celoživotný perfekcionista Steve Vai si na svojom najnovšom albume zaumienil prekonať hranice gitarových techník a zároveň v najvyššej možnej miere rozohrať svoju kreativitu. K tomuto zámeru prospela aj súčasná pandémia, počas ktorej realizoval bezhraničné hudobné predstavy vo svojom domácom štúdiu.

Zaujímavým ústredným motívom celej nahrávky je Vaiov nový bizarný nástroj, zdobiaci obal abumu „Inviolate“. Je to elektrická gitara s tromi krkmi a telom tvaru morskej príšery s názvom Hydra a vznikla v spolupráci s firmou Ibanez. Podobne bizarný multistrunový, avšak akustický nástroj Picasso guitar z dielne Lindy Manzer môžeme už dlhé roky vidieť v rukách jazzovej legendy Pat Methenyho.  

Steve Vai s jeho charakteristickým citom pre tón, modernú melodiku, nekonvenčnú harmóniu a zložité formové a rytmické štruktúry predstavil v kolekcii 9-tich skladieb aj osobnosti jazzrockového sveta ako basgitaristu Billy Sheehana, alebo bubeníkov Vinnie Colaiutu a Terry Bozzia. O bravúrne inštrumentálne výkony je teda nepochybne postarané, ako však znie hudba posúvajúca hranice súčasnej gitarovej hry?

 

steve_vai
 

Album otvára oslňujúco sugestívny song „Teeht of the Hydra“, ktorý Vai vytvoril za účelom predstavenia svojho nového, inšpirujúceho nástroja. Hlboké zádumčivé tóny evokujúce rozbúrený svet podmorskej príšery dofarbuje bohatou spleťou melodických motívov a kontrastných zvukov. Nasledujúca skladba „Zeus in Chains“ zaujme svojou príjemnou satrianovskou melodikou, avšak nevinne znejúca téma sa rozohrá do veľmi zaujímavej spleti hudobných príbehov. Sólo v skladbe „Little Pretty“ samotný Vai označil ako jedno z jeho vôbec najlepších. Podstatou je rýchle sa meniaca harmónia, ktorej každý akord je kontrastný a patrí do inej tóniny. Vai však majstrovsky zjednocuje túto výzvu prirodzeným citom pre melodiku a skladba znie absolútne prirodzene a sviežo.

„Candle Power“ je skladba, v ktorej Steve Vai opäť posúva hranice gitarového výrazu. Zahral svoje typické gitarové mikrointonácie, avšak bez použitia vibrato páky, iba pomocou ohýbania strún prstami. Skrátka obdivuhodné, pravdepodobne však iba skúsení gitaristi dokážu oceniť vyspelosť a náročnosť tejto techniky.

„Apollo in Color“ prenáša album do našliapaného fusion priestoru s fantasticky pulzujúcou rytmickou sekciou a dych vyrážajúcim basgitarovým timingom Billie Sheehana. V rytmicky ešte vygradovanejšej atmosfére sa nesie aj nasledujúca powerrocková „Avalancha“. Ako balzam na dušu pôsobí „Greenish blues“ s Vaiovým úžasným citom pre pohrávanie sa s farbou gitarového tónu a s atmosférou hudobného priestoru. Za skladbou „Knappsnack“ je ďalšia obdivuhodná Vaiova technická výzva. Nahral ju krátko po operácii ramena a svoj kompletný virtuózny gitarový part zahral legáto technikou bez použitia pravej ruky.

Farebnú paletu skladieb uzatvára oddychovka „Sandman Cloud Mist“ s krásnymi modálnymi zmenami, nad ktorými Steve Vai s gitarovou bravúrnosťou a nostalgickou ľahkosťou vyrozprával a uzavrel príbeh tohto nepochybne vydareného a sviežeho inštrumentálneho albumu. 

                                                                                                
MIRO ZAHRADNÍK


 

 

Článok patrí k časopisu: 
Súvisiace články: