„Naliehal som na Ivana, aby sa snažil byť komunikatívnejší, aby písal kratšie texty a aby mi dal vyspievať aj krajné polohy; nazýval som to zakričať si a poplakať si.“
Adama Ďurica (27) je na popscéne celú jednu dekádu. Od svojich sedemnástich si prešiel príbehom v prvej Superstar a dnes stále stúpa na vrchol úspechu. Všade znejúca Mandolína je však len jedna z piesní na treťom albume.
Hudobné inšpirácie akustického popu prechádzajú do priamočiarych napodobňovaní. Obhajobu vlastnej tváre môže priniesť ďalší album. Texty má na svedomí Vlado Krausz.
Jedna z najhranejších skupín v najpočúvanejších rádiách. Chlapci nemajú problém vypredať Inchebu či Steel Arénu. Na turné si prizvali Lúčnicu, sprevádzajú muzikál Jesus Christ Superstar pod dohľadom Jána Ďurovčíka.
Predstaviť si Romaniku na veľkom pódiu nie je problém, ale ich pesničkárstvo si vyžaduje okruh poslucháčov rozhodnutých počúvať príbehy idúce zvnútra človeka. Svoju cigánskošansónovú púť začali so zhudobnenými básňami Evy Lukáčovej. Už vtedy Ika dokázala na plné hrdlo ako sa vie stotožniť s vlčou predstavou o žene.
Prvá polovica projektu Moruša rozvírila u nás hladinu pophudby. Jana Kirschner je synonymum stredného prúdu minulej dekády a iné hudobné chodníčky hľadala na každom albume. Z hľadania vždy vyšli napokon rádiové pesničky, ale predzvesť radikálnejšej zmeny priniesol už album Krajina rovina (2010).
Spievali by Elánisti niečo iné ako Filana, Jursu, Zemana, Peteraja alebo niekoho s podobným rukopisom? Chvalabohu, nie. Hudobným dinosaurom akéhokoľvek pôvodu a vyznania experiment málokedy pomohol.
História je učiteľkou života. To platí aj pre hudobné dejiny. Kto nepozná svoje dejiny... prednášky hádam stačilo. Zoskupeniu Slovak Tango nejde len o oprášenie farby večne zelených piesní.
