NP archív

Reportáž z koncertu 28. VII. 2018 * Atlanta Symphony Hall * Atlanta, Georgia, USA

Čakali sme naň dlho, predlho... Najmä my, čo radi načúvame poézii Mária Polónyiho.

Slovenská a slovanská mytológia v hudbe ešte nedostala tak dôstojnú a uveriteľnú podobu ako od Strigôňa. Pritom ide o kratučký opus, ktorý dozrel popri koncertných coververziách z hry Witcher 3 či z filmovej hudby. 

Mal som veľkú túžbu zoznámiť sa s Martinom Koubkom osobne, no to sa mi už nesplní. Každopádne, vďaka za Vašu hudbu, majstre!

Prúdy sledujem pol storočia, už od čias Flekyho Sallera a Vlada Mallého a z môjho pohľadu sa tvorba Hammela a kolegov (Varga, Griglák) nesie v štyroch štýlových rovinách...

Čo mi tu chýba, pri porovnaní napríklad s Indigo Girls či 10.000 Maniacs, je dostatok originality a dynamiky.

Po šesťdesiatich šiestich rokoch prestal vychádzať v tlačenej podobe časopis New Musical Express. Čo to hovorí o stave hudobnej publicistiky?

Krabička, ktorá gitaristovi umožní vybudiť lampy na kombe tak, aby v dôsledku zvýšenej hlasitosti nepopraskali spoluhráčom ušné bubienky, či sklá na dome. 

Prišiel rok 1970 a dnes už legendárna skupina dostala dlhoročný dištanc – za údajne protištátny text piesne Purpurový smútok po televíznom vystúpení v relácii Bumerang Milana Lasicu a Júliusa Satinského.

Elektrická gitara, revolučný hudobný nástroj 20. storočia má vo svete aj u nás svojich hrdinov.