Dušou rocker, srdcom bluesman či milovník súčasnej poézie – to je český (respektíve moravský) skladateľ a klavirista Tomáš Kytnar. Rovnako je aj šéfom brnianskeho klubu Stará pekárna a kapelník skupiny Tady To Máš. Na tomto mieste treba podotknúť, že Tady To Máš bolo vždy skôr voľným zoskupením jeho priateľov – do značnej miery napojených na spomínaný klub v Brne, ktorého je Kytnar dramaturgom – než regulárnou kapelou. Tak či onak Tomáš Kytnar je pre nás zaujímavý tým, že na jeho albumoch sa podieľali – respektíve podieľajú – nielen slovenskí hudobníci (ako napríklad Juraj „Dura“ Turtev, Miloš Železňák či Jana „Džana“ Fujaková), ale aj súčasní slovenskí básnici (spomeňme Juditu Kaššovicovú či Erika Ondrejičku). Konkrétne ide o albumy „Srdiečka tiché“ (2015) a „Krajina diamantov“ (2017).
Začiatkom tohto roka sa mi dostal do rúk Kytnarov najnovší album „Ryba květovoň“, ktorý vznikal – od novembra 2019 do júna 2020 – v troch štúdiách (Střelice, Indies a Ořechov) a ktorý možno charakterizovať ako žánrovo ťažko uchopiteľný, ale o to poetickejší a pestrejší. Tentoraz sa Tomáš Kytnar obklopil predovšetkým osobnosťami juhomoravskej hudobnej scény, prípadne s ďalšími spriaznenými muzikantmi. Na projekte sa podieľalo celkovo jedenásť hudobníkov a spevákov. Rytmiku si zobralo na starosť osvedčené duo Mojmír „Bob“ Sabolovič (basová gitara) a – Tomášov syn – Lukáš Kytnar (bicie nástroje). Medzi ďalšími inštrumentalistami nájdeme napríklad Jana Kyncla (alt saxofón, flauta), Karla Markytána (fúkacia harmonika), Broňka Šmida (saxofóny, klarinet, fagot; súčasne majster zvuku tohto albumu), Pavla Plcha (perkusie, conga, šejkre), Petra Zavadila (gitara) alebo hosťujúceho Bielorusa etablovaného na českej hudobnej scéne Aliaksandra Yasinského (akordeón). Sólové spevácke party si podelila osvedčená dvojica Tomáš Frgala a – už spomínaná Jana Fujaková. Obal zdobia maľby Víta Ondráčka.
A čo vlastne z albumu „Ryba Květovoň“ počujeme? Za prvé, prepojil Kytnarov typický skladateľský rukopis s veršami poľsko-českého básnika i publicistu Bogdana Trojaka (verše k bonusovej skladbe „Pivní meditace“ však napísal Vojtěch Fatka – pozn. autora). Za druhé, nadväzuje na prog-rockovú tradíciu, hľadajúc cestu medzi rytmicky čitateľným elektrickým blues a voľnejšími džezovými postupmi (z džezu napokon vychádza aj základné obsadenie klavír, kontrabas/basová gitara, bicie, prípadne saxofón). Do toho vstupuje text, často skôr deklamovaný než melodicky zaspievaný. Výsledkom je zbierka jedenástich piesní (plus bonusová „Pivní meditace“), ktoré si ťažko niekto začne pospevovať po prvom vypočutí. Avšak čím pozornejšie alebo hlbšie sa do albumu človek ponorí, tým je väčšia pravdepodobnosť, že v našej pamäti uviaznu niektoré z Trojanových nevšedných veršov (skrývajúcich v sebe vnútorné napätie) alebo niečo z Kytnarovho umenia vrstviť farby a zvuky. Napokon, práve zvuková bohatosť je výsadou aj úskalím piesní tohto albumu, ktorý za vypočutie si rozhodne stojí.
* * * *
ANDI RAY HAVERDA