TOM PETTY & THE HEARTBREAKERS * Hypnotic Eye (recenzia CD)



Keď sa Tom Petty v lete objavil na obálke prestížneho amerického hudobného časopisu, bolo jasné, že album Hypnotic Eye zaujal. Tento spevák, skladateľ, gitarista a kapelník sa radí k takým stáliciam americkej hudobnej kultúry ako Bob Dylan, Neil Young či Dave Matthews. Heartbreakers majú svoj nezameniteľný zvuk ako Crazy Horses, či The Band. Tomov zľahka nosový spevácky prejav sa snáď natrvalo vryl do pamäti fanúšikov vďaka projektu Traveling Wilburys z roku 1986. Petty a Heartbreakers nakoniec celý rok 1985 sprevádzali Dylana na spoločnom turné v Austrálii, Novom Zélande, Japonsku a USA. Keď predchádzajúce albumy  boli trochu rozpačité a ani zďaleka nepripomínali divokých Lámačov sŕdc, o tomto sa to povedať nedá. Album prináša jedenásť, poväčšine krátkych rockových pesničiek so zapamätateľnými gitarovými riffmi. Na rad prichádza aj blues rocková poloha, v ktorej je Petty viac ako doma. Aj tam ale drsná gitara Mika Campbella nedá zabudnúť, ktorý že to album počúvate. Je to skrátka vyzretá hudba dobrej značky. Texty sú o odchádzajúcom americkom sne – American Dream Plan B, rekapitulujúce prežité roky „som opotrebovaný a zranený, ale stále rovnaký“ (Sins Of My Youth), či „vezmi si čo môžeš a nechaj minulosť za sebou“ (All You Can Carry). Je to album o človeku, ktorému sa v živote všetko nepodarilo ako chcel, ale napriek tomu je na pár vecí hrdý. Ale je aj o pocite prázdnoty „mám pocit, že som človek na 4 písmená“ v typickej pettyovke Forgett Man. CD v prehrávači dohralo šmahom a ja som si ho musel pustiť znova a znova. Prvý krát sa Pettyho album vyšplhal na vrchol amerického rebríčka hneď po vydaní, čo svedčí aj o vzrastajúcom záujme o priamočiare rockové pesničky. Že by svitalo na dobré časy? Vidieť Pettyho s Heartbreakers naživo musí byť zážitok (viď niektoré dostupné DVD, ktorých ostatne tiež nie je veľa). Žiaľ umelec sa v Európe, podobne ako Dave Mathews Band, objavuje veľmi zriedka (naposledy po rokoch v r. 2012 na 11 koncertoch), o to viac by sme si to znovu priali.

****1/2

Ján Graus

 

Článok patrí k časopisu: