TRIGA C.K. VOCALU * Sedmiranný blues

sedmiranný blues

C & K Vocal, legenda na poli vokálnych skupín, sa na rockových a divadelných pódiách pohybuje už od roku 1969. Jiří Cerha, Ladislav Kantor, Helena Arnetová a Luboš Pospíšil sa najskôr profilovali ako folková skupina. V roku 1972 sa však profesionalizovali a prijali angažmán v legendárnom divadle Semafor. Od tej doby stáli pri všetkých dôležitých nahrávkach českých hudobných veličín. Spolupracovali s Vladimírom Mišíkom, Michalom Prokopom, Milanom Svobodom. V roku 1976 pre Artiu v angličtine a o rok neskôr aj v češtine nahrali legendárny album Generace.

Od tej doby ubehlo mnoho času, ale C & K Vocal je tu stále. CD Sedmiranný blues vyprodukoval Cerha pod hlavičkou Triga C. K. Vocalu - Cerha, Veronika Pospíšilová, Michal Pleskot - a veru všetci traja protagonisti tento voz s 21 songmi utiahli so cťou. Predčasne zosnulá poetka Barbara Ježková (†2004) zanechala Cerhovi svoju zbierku básní Polodialogy. Jej texty sú poznačené určitou skepsou, ale s veľkým nadhľadom a humorom komentujú a glosujú život. Už úvodná „Protože dneska neprší“, začína v pochodovom, funusáckom tempe, „...v neděli se nepohřbívá...“.

Názov CD netreba chápať ako striktne bluesový album. Blues je skôr v pocite, nadhľade a vtipe. Dokonale vyvracia mylnú legendu, že blues je len o smútku. Bluesové texty nakoniec často mali vtipné pointy, ktoré nachádzame aj v textoch Barbary Ježkové. Ak chcete toto všetko mať v jednej skladbe, odporúčam track 11.: „Prima funus to je to co mi schází, prima funus tomu co mám rád, prima funus dřív než přijdou mrazy, semper funus opus coronat.“ Alebo: „Miláčku, ochoč si něco malého a přítulného pro štěstí. Třeba pavouka sklípkana...“ track 7.

Texty tvoria súčasť bukletu s vtipnými ilustráciami Karla Klose. Sile textov dáva vyniknúť aj vcelku úsporný inštrumentálny doprovod. Vokalistov doprevádza často len na klavír Tomáš Stehlík a na flautu Jakub Klár. Cerha texty spracovával a prežúval bezmála desať rokov. Výsledok ale stojí za to. Každá skladba je malým divadelným predstavením, plná farieb a pocitov, malým príbehom hodným filmového spracovania. Tak teda: „Když mráčky plynou nad krajinou / a zuří krásný počasí / je melancholik vlastní vinou / císařpán mezi mamlasy. / Mám ruce umazaný hlínou a krákorám si blues.“

****1/2

JÁN GRAUS

Článok patrí k časopisu: