V letnej uhorkovej sezóne tohto roku sa na internete objavila kratučká správa: „Mimochodom, nový album Pink Floyd sa volá The Endless River, je labuťou piesňou Ricka Wrighta ... a je nádherný.“ Správa, ktorú by ste považovali za jednu z mnohých novinárskych kačíc keby jej autorkou nebola manželka gitaristu Davida Gilmoura.
Aktuality
Musím priznať hneď v úvode, že Ľudmilu Štefánikovú považujem za zjav vzácny, umeleckej ochrany a podpory hodný. Kde sa vzala tu sa vzala, akási jazzová „katarzia“ s plnou kapsou tajomnej sily tvorivosti. Jej famózne debutové CD zásadne prežiarilo svojsky zakonzervovanú slovenskú jazzovú scénu.
Sedím v kresle, popíjam kvalitné mikulovské vínko, na gramofóne sa krúti LP Filipa Topla, ktoré v Mikulove, na 16. ročníku festivalu Eurotrialog, pokrstil producent Romek Hanzlík. Filip koncert zahral na tomto festivale v roku 2007 v hrobke Dietrichsteinovcov.
Zvyčajne sa povestná ‚čerešnička na torte‘ vyskytuje na festivaloch ku koncu programu. Letný hudobný festival Hevhetia toto nepísané pravidlo poruší a svoj celomesačný program odštartuje už 9. júla v košických Kasárňach/Kulturparku koncertom tria KoMaRa. Názov kapely vznikol zo začiatočných písmen mien hudobníkov gitaristu Dávida Kollára, bubeníka z kapely King Crimson Pata Mastelotta a trúbkara Paola Raineriho.
Vidieť toho chlapca na pódiu keď hrá, sledovať jeho rýchlosť a zručnosť, to priam naháňa hrôzu (Jimi Hendrix).
Takzvaná keltská hudba, alebo tiež „hudba z vykopávok“ je tradičná hudba potomkov Keltov, národov spájaných s Keltmi a keltskou históriou. Tento hudobný žáner sa na svetovej hudobnej scéne uviedol v polovici 60-tych rokov 20. storočia a jeho modifikácie a modernizácie prepojené na všetky možné súčasné hudobné žánre úspešne zotrvávajú do dnešných čias.
Rok 1974 bol pre pripravované megaturné štvorice Crosby, Stills, Nash & Young celkom dobrý dátum. Stále ešte doznievala eufória z prelomových dvoch albumov, eponymného Crosby, Stills and Nash (1969) a Deja Vu (1970), kde sa im podarilo namiešať fascinujúcu zmes folkrocku a prekvapivých vokálnych harmónií, s ktorou dokázali vypredávať nielen koncertné haly, ale aj štadióny.
Spoločná slovensko-česká predstava o tom, ako by mal náš domáci šansón - to „trojminútové spievané divadlo“ - vyzerať a ako by sa s ním mal popasovať spevák, je už ustálená. A vyzerá to, že Čechom sa rokmi do tej dobre ufixovanej predstavy nenápadne vmiesil aj exotický slovenský akcent. Celkom bez problémov si prisvojili Hegerovú, Müllera, Kirschner aj Szidi Tobias. Zaujímavé, že opačne to nefunguje. Na nejaký obľúbený slovenský šansón spievaný s mocným českým prízvukom si nespomínam.
Keby sme na spevákoch hľadali, čo ktorého charakterizuje, u Simy by to bola asi jej prirodzenosť, s ktorou pláva proti prúdu.
- « prvá
- ‹ predchádzajúca
- …
- 277
- 278
- 279
- 280
- 281
- 282
- 283
- 284
- 285
- …
- nasledujúca ›
- posledná »