Aktuality

Jméno VÁCLAVA KOUBKA jsem měla dlouho spojeno pouze s postavou Koloděje, kterého ztvárnil v pohádce Čert ví proč. Náhoda tomu chtěla, a díky za ni, že jsem jej objevila i jako písničkáře, harmonikáře a spisovatele. Teď, když pročítám jeho knihy příběhů a poslouchám jeho písně, souhlasím s Vítem Kouřilem, který o něm říká: „...Václav Koubek je z toho typu kumštýřů, kterým se nežije lehce za žádného režimu a který jednoduše řečeno není ,user friendly’, neboli uživatelsky přátelský pro hlavní média a velká publika…“ 

Za posledných päť rokov Andreas Várady, iba 17-ročná gitarová senzácia so slovenskými koreňmi, svojou účasťou na rôznych prestížnych pódiách medzinárodnej jazzovej scény jasne naznačil, že má namierené do spoločnosti hráčov prvej ligy svetového jazzu. S viacerými z nich (Steve Lukather, Lee Ritenour…) si už aj stihol zahrať - zatiaľ ako zázračné dieťa, s prirodzenosťou a suverenitou vlastnou svojmu veku, no zároveň s hráčskou výbavou a nadhľadom, aké by mu mohol závidieť nejeden jazzový veterán. Svoje nedávne európske turné Andreas zahájil 11. októbra v Bratislave.

Sláva buď nadšencom, ktorí pre nás uchovávajú zvukové záznamy zážitkov prchavých, ak zostávajú iba v našej pamäti. Práva vďaka jednému moravskému (Karel Prokeš) si po viac ako 25 rokoch môžeme pripomenúť koncert Deža Ursinyho a kapely Plus, s ktorou 23. júna 1989 vystúpil vo Valašskom Meziříčí v rámci festivalu Valašský špalíček. Ide o jeden z mála dochovaných „živákov“ Deža vzhľadom na to, že koncertov Burčiaku a Provisoria mnoho nebolo a ešte menej z tých, čo sa dal na ne Dežo prehovoriť, bolo zaznamenaných. Keď som sa o tomto CD z Brnenského vydavateľstva Indies Happy Trails dozvedel a dostal som ponuku o ňom napísať, s veľkou potechou som ju prijal. Nahrávka ma nesklamala! Koncertný program pre festival bol zostavený z (v tej dobe starších) piesní Deža a Ivana Štrpku pochádzajúcich z LP: 4/4 (1983), Bez počasia (1984), Zelená (1986).

Aj keď sa to nezdá, Juraj Griglák už vyše štvrť storočia patrí k najvyhľadávanejším basgitaristom na Slovensku. Ako muzikant ošľahaný vetrami ventilátorov nahrávacích štúdií, klubov i festivalových scén hráva jazz vo všetkých jeho podobách, ale rovnako dobre zvláda aj pop alebo rock. Počet albumov, na ktorých sa postaral o basové party, sa pomaly blíži ku stovke. Okrem elektrickej basgitary Juraj hráva aj na kontrabas – jazz, a ako člen orchestra Slovenskej filharmónie a hosťujúci hráč ďalších telies aj vážnu hudbu. Napriek všetkému čo dosiahol, zachoval si skromnosť a miesto nacvičovania umeleckých póz pred zrkadlom uprednostňuje zmysel pre humor a jemnú sebairóniu...