BON JOVI * Burning Bridges (recenzia CD)


 

Bon giorno, Bon Jovi! Ich nová doska bola pre mnohých hotové prekvapko, aké s tým robili tajnosti. Kapela z ničoho nič oznámila vydanie nového albumu a okamžite šupli do rádií pilotný singel Saturday Night Gave Me Sunday Morning. Trinásty štúdiový počin skupiny vychádza po viac než dva roky starom kuse What About Now. Starí pardáli sú na scéne už viac než tridsať rokov a na nejaké bilancovanie nemajú zatiaľ vôbec chuť. Keďže gitarista Richie Sambora kopol do vrtule a porúčal sa, v kreditoch albumu by ste márne hľadali jeho meno. Producent Johny Shanks dal dokopy partičku, ktorá rešpektuje zažitý zvuk kapely a dohliadol na to, aby frontman na jeho pozadí znel dostatočne drsne i romanticky. Po pomalovke na pozícii č.5 (Blind Love) prichádza odpočinok od režúcich gitár v podobe synthy-popového aranžmánu. Až v refréne sa ozvú skreslené kvinty a ani sóličko samozrejme nesmie chýbať. Proti nude prichádza ako sedmička španielková vybrnkávačka v húpavom rytme. Neujúka len Kryštof, aj za Atlantikom sa ctí štadiónové ručanie. Nič nenarobíš, je to chytľavé. Ako úvodný gitarový riff predposlednej pecky s názvom, ktorým spevák kapely uisťuje všetky babenky, že je ich muž. Môj teda nie. Hoci by mohol byť. Aspoň by som sa povaľovala na Floride. To mi ide (nielen Mekymu). Rozlúčkové country, za aké by sa nemusel hanbiť ani Michal Tučný, uzatvára album, ktorý celkom drží pohromade a nenudí. Nie je to žiadne umenie, ale ako soundtrack ku krajine mihotajúcej sa za oknom auta môže byť.

***

DOROTA ZERVANOVÁ

 

Článok patrí k časopisu: