Takže som sa dnes zahryzol do Lihovaru od Janota 1935. Je to kapela mne veľmi blízka a spolu s CHVM sme sa zoznámili v roku 2005 na spoločnom koncerte v Hlubočkách v Mariánskom údolí. Odvtedy sa nám cesty ešte zopárkrát pretli a udržujeme, aspoň ja to tak nejako cítim, nadštandardné družobné vzťahy. Myslím, že sme si sadli hlavne ľudsky a aj s ich ďalšou spriatelenou kapelou Sdružení rodičů a přátel ropy. Janota 1935 a SRPR zdieľajú totiž spoločného saxofonistu Lukáša Georgieva. Ale poďme k samotnému CD Lihovar. Kapela ho tuším rozbabrala v roku 2008 a potom prišli pracovné ponuky do zámoria pre niektorých členov kapely a po koncerte v Prahe s názvom Poslední cígo, kde sme s kapelou CHVM aj hosťovali, to kapela zavesila dočasne na klinec. Po návrate z pracovných ciest nostalgia zafungovala a Janota 1935 znovu hrajú. Ich pôvodné označenie Šansonieri undergroundu sa teraz úplne zmenilo. V roku 2017 dokončili to, čo začali v roku 2008 a vzniklo z toho skvelé CD o 12 skladbách s pekným obalom - na prednej strane akvarel od Lukáša Georgieva a vo vnútri s peknými kresbičkami. Skvelý zvuk. Skvelá muzika, plná skvelých nápadov, brilantný bubeník, bublavá basa, fantastické dva saxofóny. Každá skladba vrcholí v závere skvelými vyhrávkami a album graduje. Zopár vecí sa motá okolo rokenrolových postupov, ale keď sa Janota 1935 dostane do svojich im naozaj vlastných koľají, tak sem tam počujem temnú tvár MCH Bandu (nenadarmo je Chadima veľkým Lukášovým vzorom). Niekedy je počuť rýchlosť a palebný saxofón Už jsme doma, keď v UJD hrával Jirka Dolanský. Miestami vypalovačky á-la Tři Sestry. Celkový dojem z albumu Lihovar je pre mňa fantastický a aj názov Lihovar je veľmi blízky aj našej kapele CHVM. Nerád prirovnávam k iným kapelam, ale jednoducho mi to nedalo. Janotáci na čele s protagonistom Martinom Čmejrekom, autorom skoro všetkých textov, navarili skvelý rytmický a zvukový guláš, z ktorého si dám rád hocikedy duplu. Vivat!
***
ĽUBOŠ DZÚRIK