JESSE COOK * Hlavne, aby bola pri hre zapájaná hlava (rozhovor)

jesse_cook

 

V sobotu 22. februára na Slovensku po prvý raz vystúpi slávny kanadský gitarista Jesse Cook. V jeho virtuóznej hre sa snúbia prvky flamenca, jazzu a rôznych etnických vplyvov s dravou rytmikou sprievodnej skupiny. Výsledkom je strhujúci hudobný prúd bravúrnej muzikantskej súhry, ktorá nie je samoúčelná, príjemne sa počúva, no poslucháča nijako nepodceňuje. 

Pri príležitosti nadchádzajúceho koncertu sa s Jessem na diaľku porozprával jeho slovenský „brat v zbrani“, gitarista Peter Luha:

 

Ahoj Jesse, zastihol som ťa už na tour, alebo si ešte v Kanade?

Pozajtra vyrážame do Ameriky na tour a vo februári sme v Európe. A od marca „túrujeme“ opäť v Kanade.

 

Čítal som na nete, že si vyrastal v Paríži...

Nie, narodil som sa tam, ale ešte, keď som bol malé dieťa, sme sa vrátili s mamou a sestrou späť do Kanady, otec zostal v Paríži.

 

Kedy si začal s hudbou a gitarou?

V šiestich rokoch som začal chodiť na gitaru, mal som v Kanade výborného učiteľa, volal sa Eli Kassner. Začal som najprv flamencom, potom som študoval klasickú gitaru na Royal Conservatory. Tá ma ale nikdy až tak neoslovila. Keď som bol neskôr navštíviť otca vo Francúzsku v Arles, jeho sused bol spevák Nicolas Reyes z Gipsy Kings a ten spôsob hrania na gitaru, kde sa vlastne hrá veľmi perkusívne a energicky, to ma dostalo, takže flamenco ma chytilo ešte intenzívnejšie. Študoval som aj džezovú gitaru na Berklee College of Music v USA. Neskôr som cestoval dlhšie po Španielsku, mal som tam viacerých učiteľov, veľa priateľov gitaristov a venoval som sa flamencu naozaj intenzívne.

 

Odkiaľ berieš inšpirácie?

Rád počúvam rôzne žánre, inšpirujem sa brazílskou hudbou, Kubou, inými muzikantami a podobne.

 

 

Videl som viacero tvojich videí a vidím, že si veľmi melodický, čo mám rád. Občas zahráš nejaký rýchly beh, ale zostáva to stále v tej pocitovej a melodickej rovine.

Hej, kedysi, ako mladý, som hral rýchlo stále, ale postupne ma to prešlo. Teraz sa naozaj viac zameriavam v hudbe na feeling.

 

Akých iných gitaristov počúvaš?

Mám veľmi rád napríklad Vincenza Amiga alebo Tomatita.

 

Ešte cvičíš na gitaru?

Najčastejšie počas tour. Keď som doma, nie je na to veľa času. Produkujem hudbu, nahrávam, komponujem... Za mladi som cvičil naozaj veľa, aj 10 hodín denne. Teraz cvičím nové skladby a udržujem sa skôr tvorivým hraním, hrám akordické postupy, snažím sa hlavne, aby bola pritom zapájaná hlava a myseľ. Keď som mal 45, myslel som, že začnem opäť cvičiť tak 7 hodín denne, ale už to nešlo. Predsa len to telo už na to nie je stavané. Treba dávať pozor aj na nadmerné cvičenie. Veľa gitaristov pri dlhom intenzívnom cvičení dostalo fokálnu dystóniu, prsty prestali poslúchať a s hraním skončili.

 

Pre flamenco je charakteristická hlavne prstová technika pravej ruky, ale videl som v tvojich videách, že niekedy hráš aj brnkadlom.

Hej, je to spôsob vyjadrenia. Na niektoré veci a žánre sa plectrum hodí viac. Kombinujem rôzne spôsoby hry.

 

Hráš aj na elektrickú gitaru, prípadne iné nástroje?

Mám elektrickú gitaru, hrával som na ňu kedysi, hlavne počas džezových štúdií. V súčasnosti ale hrávam už len na akustickú gitaru. Zahrám aj na klavír, basgitaru a iné nástroje, aj si na ne niekedy niečo nahrám do vlastných skladieb, alebo keď produkujem muziku. Ale naozaj viem hrať len na gitaru, to je môj hlavný nástroj.

 

Tiež aj spievaš?

Celý život som nespieval. Keď som skúšal, vždy som počul, že spievam falošne a nevedel som s tým nič urobiť. Až posledný rok som začal trochu spievať a chytilo ma to. Mám teraz aj učiteľa spevu, tak trénujem. 

 

Spolupracuješ s inými muzikantami?

Áno, hral som napríklad niekoľko koncertov s Tommy Emmanuelom v Európe (v Paríži), hosťoval mi na albume, chystáme tento rok aj spoločné turné. Je to úžasný gitarista a obrovský talent. Ja mám 55 rokov, ale to, s akou energiou a chuťou hrá on v jeho veku, je neuveriteľné. On je ako slnko všade, kde sa objaví. 

 

Aké máš na tento rok okrem koncertovania ešte ďalšie plány?

Keďže od vydania môjho prvého albumu „Tempest“ už uplynulo 25 rokov, pripravujeme pri tejto príležitosti výberovú kompiláciu.

 

Ďakujem za rozhovor, držím palce na tour a teším sa na koncert 22. februára v Ataliéri Babylon v Bratislave!

 

PETER LUHA

 

 

Článok patrí k časopisu: