Kapela Exfónia pôsobí na slovenskej hudobnej scéne s prestávkami už asi tridsať rokov. Jej frontman JURAJ MAXIÁN vysvetľuje, že pre jej pôvodný názov Eufónia našiel inšpiráciu v synonymickom slovníku okolo roku 1986, keď kapelu v Žiari nad Hronom zakladal. Vysníval ju už dávno predtým, inšpirovaný hudbou The Beatles. „Chcel som skladať hudbu, ktorá by bola príjemná ľudskému uchu - eufonistickú, ľúbozvučnú.“ Názov Exfónia prišiel až v roku 1991, kedy spolu s dlhoročným priateľom, basgitaristom Ferkom Horváthom po nejakej dobe spoločnú kapelu znova vzkriesili.
„Ferko si v rokoch nehrania nachvíľu odbehol k jazzu, čo sa neskôr ukázalo, ako veľmi potrebné a užitočné,“ oceňuje kapelník svojho spoluhráča a ďalej vyzdvihuje jeho motivačný význam: „Mojim motorom bol práve Ferko Horváth, ktorý ma celoživotne hnal vpred, uisťoval ma v tom, že má význam tvoriť a hrať a hlavne písať pekné pesničky.“
I keď kapela získavala rôzne ocenenia na festivaloch, ako napr. „Objav festivalu“ Zaprášenými cestami roku 1986 v Banskej Bystrici, opakované ocenenia na festivale Strunobranie, alebo cena Tais Awards za album „Zabité roky“ (2011), Juraj za úspech považuje každú účasť na zaujímavom podujatí kam kapelu pozvú (akým bol aj multižánrový festivalu v Belforte vo Francúzsku, kde mali aj živý vstup s hudbou v rádiu F 1) a rovnako tak si váži aj spätnú väzbu od priateľov, „ktorým sa moje „brnkačky“ páčia“.
Začiatky v Žiar nad Hronom boli čisto akustické, folkové. Adekvátne k tomu aj zloženie kapely, kde hrali píšťalky, akustické gitary, violončelo, perkusie a zneli silné viachlasy. Neskôr, počas vysokoškolských štúdií v Bratislave ku kapele pribudol pesničkár Petr Kutěj ovplyvnený trampskou a country hudbou, čo ovplyvnilo aj repertoár. Inak sa hralo zase po roku 1991, kedy do kapely pribudli jazzový hráči, napríklad gitarista Stanislav Počaji, alebo Peter Preložník hrajúci na klávesy. Ak by som to zhrnul, zostava sa menila priebežne, až sa vyprofilovala do súčasného zloženia. „Naše spoločné hranie je založené na priateľstve, empatii, vzájomnej úcte, skrátka máme sa radi a rozumieme si hudobne.“
Kapela Exfónia má na konte niekoľko demoalbumov a tri oficiálne počiny. Album „Zabité roky“ (Forstissimo, 2011) je súhrnom štúdiových nahrávok z rokov 2000-2010. Album „Mozgoland“, ktorý Juraj nahral s violončelistom Matejom Tkáčom a Vladislavom Leskovským, vyšiel v roku 2016. Nakoniec album „Trochu iný tanec“, ktorý nahrali vo Viničnom u Petra Preložníka v rokoch 2020-2021. Okrem samotného kapelníka a jeho verného súputníka, basgitaristu Fera Horvátha album nahrala zostava skúsených hudobníkov: Štefan „Pišta“ Lengyel – elektrické gitary, Miro Hank – bicie, perkusie, Erich „Boboš“ Procházka – ústne harmoniky, Sisa Michalidesová – flauty a hosťujúca dychová sekcia: Ondrej Juraši - trúbka, Pavol Ruček – saxofón, Michal Motýľ – trombón. Peter Preložník nahral klávesy, prácu na albume viedol, nahrávky mixoval, mastroval a nakoniec i album vydal v Studiu LP Slovakia.
Gitarista, spevák a skladateľ Juraj Maxián album charakterizuje takto: „Mojim prianím bolo, aby z neho sálala atmosféra času, ktorý sa už nedá vrátiť, pretože sa jedná o výber z takmer 30-ročného obdobia zhudobňovania básní, ktorých autori tu už v prevažnej väčšine nie sú medzi nami. Mal to byť album, kde by sa ukázala sila písmeniek, obnažila krása poézie a hudobné nástroje sa stali štetcami, ktoré tieto slovné obrazy domaľujú.“
I keď základom Jurajovej hudobnej tvorby sú práve texty, nemá presný recept podľa ktorého si ich vyberá pre zhudobnenie. „Text pre mňa nemusí byť vypointovaný. Páčia sa mi texty pocitové, náladové, ale i filozofické. Treba však povedať, že u mňa je osobitnou kapitolou Jozef Urban, ktorého poéziu som začal zhudobňovať niekedy v 90-tych rokoch. Osobne sme sa poznali v časoch, keď bol šéfredaktorom časopisu Dotyky a niektoré texty mi osobne daroval na zhudobnenie. Neskôr vyšli i knižne. Zbierku ‚Malý zúrivý Robinson‘ systematicky zhudobňujem dodnes. Tiež básne zo zbierky ‚Výstrel z motyky‘ tria – Urban, Bančej, Litvák.“
Hudobný štýl Exfónie bol vždy o oživovaní textov, prípadne obliekaní básní a textov do rôzneho šatu a tým šatom sú tóny, rytmy, farby a nálady. Výsledkom má byť pesnička, v nej obsiahnutý príbeh, nálada, pocit. Spojenie hudby a poézie robí pesničky zmyselnejšími a odprezentovať ľuďom pesničky na živých koncertoch, to je misia každého hudobníka.
Juraj ako autor aj interpret vychádzal hlavne z folkovej hudby. V detstve sa prvé prstoklady učil od Karla Plíhala, ale na jeho rozvoj vplývali aj ďalší umelci, ako napríklad Vladimír Merta, Dežo Ursiny, alebo nebohý Emil Pospíšil. „U neho sa mi páčila meditatívna poloha. Hodne meditačnej hudby mám napočúvanej i vďaka bratovi, ktorý - keďže žije v Indii – ma ňou zásobuje.“
Okrem skúseností pri práci so slovom Juraj zručne ovláda aj svoj nástroj – akustickú gitaru. Ktoré nástroje patria k jeho najobľúbenejším a ktoré ich prednosti by ocenili aj iní gitaristi? K jeho favoritom sa radí napríklad Lakewood A-14, „ktorá by určite potešila nejedného gitaristu. Momentálne ma oslovila aj gitara firmy Lowden, signatúra Ed Sheeran, ktorú práve testujem. Obe výborne držia tón, sú ľahko hrateľné a dobre sadnú do ruky. Alebo flamenco gitara Milestones, veľmi príjemná gitara s nylonovými strunami a zároveň veľmi ľahká, takže dodáva i ľahkosť hre.“
Gitary robievajú Jurajovi spoločnosť aj pri dlhých cestách vlakom, keďže pracuje v Čechách, ale doma sa cíti jednoznačne na Slovensku. Vo svojom civilnom povolaní sa upísal medicíne. Pôsobí v pôrodnici ako ošetrujúci lekár novonarodených detí. „Často, keď iní hrajú na pódiu, ja sedím v práci a riešim, ale neľutujem. Je to povinnosť. No a hudba v tomto kontexte je odmenou, uvoľnením, odreagovaním a tiež aj oživovaním poézie, takže niečo spoločné s medicínou by sa našlo.“
Ružena Šípková a Martin Chrobák
Foto Dano Veselský