Takmer dvadsať rokov uplynulo od poslednej návštevy skupiny Bratři Ebenové. Súvisí to s ich početnými aktivitami – najmä charizmatický frontman Marek Eben, ktorý sa okrem hudby a herectva venuje najmä moderovaniu a patrí k najobľúbenejším osobnostiam v Česku aj na Slovensku. Spolu so svojou kapelou zavíta 19. septembra do bratislavského MMC. Viac informácií nám prezradil v rozhovore.
Koncertujú len sporadicky a štúdiové albumy vydávajú s väčšími časovými odstupmi. Napriek tomu majú v Čechách aj na Slovensku početnú fanúšikovskú základňu, ktorá oceňuje premyslené texty s vtipnými pointami o vážnych aj nevážnych témach v pestrých aranžmánoch. Bratři Ebenové ich po deviatich rokoch potešili, keď v roku 2023 vydali nový album Co my víme. Po viac ako štyridsiatich rokoch na scéne – za čím sa ešte „plahočíte“? Čo vás dnes, po toľkých rokoch tvorby, najviac poháňa vpred? Sú to nové skladby, koncerty, publikum – alebo niečo celkom iné? „Určite boli momenty, keď sme si povedali, že bude možno lepšie dať si na chvíľu pauzu. Napríklad po novembri 1989 sa hľadiská divadiel aj koncertných sál vyprázdnili, pretože sa ľudia zaujímali o iné veci. A tá folková vlna, na ktorej sme sa dovtedy viezli, sa tak trochu prevalila. Tak sme si povedali, že by neškodilo zvoľniť, dať si prestávku a počkať, ako sa život vyvinie. Trvalo to dvanásť rokov a utieklo to ako voda.“ Po tomto hudobnom hiatuse začali vychádzať ďalšie albumy v rôznych časových intervaloch. Nový album Co my víme vyšiel po deviatich rokoch.
Čo rozhodlo o tom, že práve teraz nastal správny čas na nový materiál a či ste si medzitým piesne „odkladali do šuplíka“? „Vždy som túžil robiť koncepčný album, ako majú The Beatles Seržanta Pepera, vytvoriť príbeh. Potom by som chcel mať v sebe aj tú zručnosť. Človek by si mal v kľude sadnúť a pracovať na tom, no ja som nikdy nemal na to časový priestor. Táto doska je veľmi poznamenaná kovidom, pretože vznikala práve v tej dobe. ‚Co my víme‘ je typická kovidová pieseň, zachytáva pocit neistoty, keď človek nevedel, do čoho sa prebudí, kam to pôjde ďalej a čo bude so svetom. Keby to bol koncepčný album, tak by som vám mohol povedať, že som to vyberal zo šesťdesiatich piesní - tak to ani omylom! Ja som rád, že som napísal tie, čo tam sú. Nemal som ten luxus skladať tieto piesne ako veľký celok. Bol som rád, že sa vôbec niečo urodilo. Stále máme veľké rozstupy medzi albumami, ale poslucháči si zvykli (smiech). Celé sa to mení aj premenou trhu – musíte veľa investovať do štúdií, hudobníkov, hostí, obalu, a potom to nemáte kde predávať, pretože obchody s hudbou už takmer neexistujú. Dnes hudobný priemysel ide inými cestami, veľa kapiel už nerobí albumy, ale len single, ktoré zavesia na digitálne platformy. To by ma netešilo, pretože človek chce mať niečo hmatateľné, doložku svojej investovanej práce – nejaký artefakt, ktorý držíte v ruke.
Teraz, keď sa vracajú vinyly, máte pocit, že ste vyrobili niečo veľké. Ale keby to bol len súbor dát, veľmi by ma to nebavilo.“ Aké je to tvoriť nové piesne? „Nikdy neviete, ako sa nové skladby uchytia. Hudobníkov nebaví hrať stále dokola tie isté staré piesne. To je vždy nervový bod každého nového albumu, pretože každá kapela túži hrať nové veci – tie staré ich už až tak nebavia. Všetci majú pocit, že by sme mali prísť na miesto, kde už hrali s niečím novým. Sú kapely, ktoré to neriešia, no v našej kapele sa to rieši pomerne dosť. A nikdy neviete, ako sa tie nové veci prijmú, no musím zaklopať na drevo, že zatiaľ sa dobre chytili. Hráme približne polovicu programu z nových skladieb a po koncertoch, keď podpisujeme platne, sa nám nikdy nestalo, že by fanúšikovia povedali, že im vadí, že nehráme staré piesne. Myslíme si, že asi päť či šesť piesní zostane v repertoári z novej dosky, pretože sa môže stať, že máte album, z ktorého nestojí za to hrať nič – to je potom smutné.“ Keď sa rozhodnú ísť opäť nahrávať do štúdia, dávajú si veľký pozor na to, aby mali perfektný zvuk.
O ten sa opäť postaral britský zvukový inžinier Phil Brown, spolupracovník Led Zeppelin, Pink Floyd a Davida Bowieho. Kapela bola podľa Mareka Ebena výborne pripravená, keďže už s ním spolupracovali na predchádzajúcej nahrávke Čas holin. „Keď prišiel Phil, starší pán a legenda, mali sme všetky materiály kompletne nachystané. Nemusel hľadať žiaden nástroj v stope ani predvýber tých stôp, pretože všetko bolo dokonale zorganizované.“ Marek Eben je stále fascinovaný fyzickým nosičom, ktorý pre neho predstavuje výnimočný artefakt, ktorý by mal poslucháč vlastniť, nielen mať ho v playlistoch na digitálnych platformách. Preto kapela pripravila netradičný a zaujímavý obal albumu Co my víme, na ktorom je krížovka, ktorú môžu poslucháči vyplniť a ktorá obsahuje aj vtipné nápovede: „Tento výtvarný koncept symbolizuje otázku vo názve – „Co my víme?“ – a vyjadruje otvorenosť, neistotu, hľadanie odpovedí, ale aj hravosť a pokoru, ktoré rezonujú v obsahovej podobe albumu. Ten nápad na album vymyslel Karel Haloun, ktorý nám robí všetky obaly. K tomu sme si ešte vymysleli aj vlastné legendy, ktoré nie sú také typické, ako sa objavujú v bežných krížovkách.“
Ebenovská poetika je plná vtipných slovných hračiek a balansuje medzi iróniou a vážnymi témami. Na otázku, ako nájsť rovnováhu medzi humorom a hlbokým posolstvom – najmä v dnešnej dobe, keď sa svet niekedy berie až príliš vážne, odpovedá: „Nič nevieme a práve o tom spievame. Nevieme ani, čo prinesie ďalší deň. Nemôžem povedať, že by som žil v panike, ale ani v úplnom pokoji. Predtým som sa ohľadom budúcnosti cítil o niečo istejšie než dnes. Napríklad skladba Jarní vznikla tak, že často jazdím medzi Prahou a Karlovými Varmi, kde je repka, a radosť z toho nemám, ale vznikol z toho pekný rým.“
Bratia Ebenovci – Marek, Kryštof a David zdedili hudobný talent po svojom otcovi, hudobnom skladateľovi Petrovi Ebenovi. Podľa Mareka Ebena to bol práve on, kto im dodal guráž robiť hudbu: „Neviem, do akej miery sa mu moje pesničky páčili, ale povedal by som, že bol rád, že sa v rodine vôbec hrá. Bol vždy nesmierne tolerantný. Boli sme vedení k hudbe, ale iba do takej miery, aby sme rodičom jedného dňa nevyčítali: prečo nás nedali na klavír, veď by sa nám to teraz hodilo. Takže hudobné vzdelanie áno, ale snaha vychovať z nás koncertných umelcov určite nie. To bola šťastná náhoda, poznám veľa detí z hudobných rodín, ktorým ambiciózni rodičia hudbu dlhé roky znechutili.“ Bratskú trojicu dopĺňajú skúsení spoluhráči – Pavel Skála, Jiří Zelenka z Mišíkovho ETC a Jaromír Honzák. „Pripomienky bývajú vždy vecné a je dobré vypočuť si viacero názorov, pretože niekto má väčší cit pre harmonickú zložku, iný pre rytmickú a ďalší zase posudzuje text. V kapele rozhodujeme všetci šiesti. Nehráme ani tak veľa koncertov mesačne, aby nastala ponorka.“ Bratři Ebenové uvedú nové piesne aj skladby zo staršej tvorby na koncerte 19. septembra v bratislavskom Majestic Music Clube (MMC) – na koncertnej série Danube Music Day. Koncert je na sedenie a má limitovanú kapacitu.
DANIEL HEVIER ml.