Od Popolušky po Draculu. Český hitmaker Svoboda odišiel pred 14 rokmi

svoboda

 

Svoj prvý klavír dostal od mamy v štrnástich rokoch a tento nástroj poznačil jeho život natrvalo. Už ako chlapec bol perfekcionista, poctivý, húževnatý a možno trochu samotársky. Bol bonviván, no citlivý a zásadový. Mal rád život, hudbu a ženy, ktoré sa stali zdrojom jeho inšpirácie. Obklopoval sa nádhernými veci, miloval krásne obrazy a pekné autá. Ale aj napriek tomu, že bol bohatý a úspešný doma aj za hranicami ostal sám sebou. Muž zamračeného vzhľadu, gentleman Karel Svoboda, sa narodil sa 19. decembra 1938, by vlani v decembri oslávil nedožitých 82 rokov. 

Bol 40 rokov súputníkom Karla Gotta, či Heleny Vondráčkovej a v Čechách snáď neexistuje interpret, pre ktorého by nenapísal hit. Len pre hviezdneho Gotta napísal viac ako 80 piesní, vrátane nezabudnuteľných Kdepak ty ptáčku, hnízdo máš, Stín katedrál, Čau lásko či Lady Carneval, ktorú zložil ako súťažnú pieseň pre medzinárodný hudobný festival Zlatý kohút v Riu de Janeiro v roku 1968.
 

svoboda_gott
 

Za celoživotnú tvorbu získal Diamantovú platňu Supraphonu za 10 miliónov predaných kópií s jeho hudbou, štyrikrát cenu Zlatý Anděl Českej akadémie populárnej hudby, zlaté a platinové platne vydavateľstva EMI za nahrávky jeho muzikálov Dracula, Monte Cristo a Golem a  ďalšie. V marci 2007 bol v rámci výročných cien Českej akadémie populárnej hudby uvedený  do Siene slávy za svoju celoživotnú hudobnú tvorbu.

Jeho hudobné začiatky spadajú do čias vysokoškolského štúdia na Fakulte všeobecného lekárstva na Karlovej univerzite (pôvodne sa mal stať stomatológom), keď vystupoval ako klavirista s Dixielandom medikov. Štúdiu na medicíne, ktoré po troch rokoch kvôli hudbe opustil, predchádzalo kvôli zlému kádrovému pôvodu zamestnanie traktoristu v JRD Roučová.


 

 

Krátko pôsobil aj v jazzovom kvintete Hanuša Berkyho, prvé profesionálne angažmán získal neskôr v Tanečnom orchestri Otu Rendla, ktorý pravidelne hrával v pražskej kaviarni Vltava. Spoluzakladal skupinu Mefisto (1963), krátko pôsobil aj v divadle Laterna magika a neskôr od roku 1965 v divadle Rokoko, kde začal svoju autorskú dráhu ako skladateľ. K jeho prvým titulom patria skladby Slunce za oknem, Start Gemini (spoluautor Bedřich Nikodém) a Návrat Gemini.

 

 

Svoju tvorivosť a invenciu uplatnil predovšetkým pre vtedajšie hviezdy divadla Rokoko – Martu Kubišovú, Helenu Vondráčkovú a Václava Neckáře – trio Golden Kids. V tomto období vznikli skladby ako napríklad Depeše, Nechte zvony znít či Stín katedrál.

V roku 1968 Svoboda opúšťa divadlo Rokoko a venuje sa výlučne autorskej tvorbe. Spolupracuje s najlepšími českými textármi – s Jiřím Štaidlom, Zdeňkom Borovcom, Zděnkom Rytířom, Eduardom Krečmarom, Karlom Šípom, Michaelom Prostějovským, Františkom Ringom-Čechom, Jiřím Suchým a mnohými ďalšími.

Nezabudnuteľný je neho prínos v rámci filmovej hudby. Prvý film, ku ktorému Svoboda napísal hudbu bola snímka Každý mladý muž v roku 1965. Najmä kvôli Pavlovi Landovskému, ktorý v tomto filme hral a bol u mocipánov v nemilosti, sa však reprízoval len málokedy.

Ostatné filmy s hudbou Karla Svobodu sa dočkali sa stoviek či tisícok repríz. Stal sa dvorným skladateľom režiséra Václava Vorlíčka. Legenda medzi legendami – Tri oriešky pre Popolušku z roku 1973 slávi úspech každé Vianoce nielen u nás, ale stali sa kultom aj v Nemecku či Nórsku, kde mnohí Nóri prehlasujú, že práve touto rozprávkou sa im začínajú sviatky. Z toho filmu pochádza legenda Kdepak ty ptáčku hnízdo máš. Svoboda s úsmevom povedal, že práve tento film mu priniesol možno väčší kredit ako mal a že naštartoval dráhu skladateľa filmovej hudby vo vtedajšom západnom Nemecku.

 

 

Ďalším fenoménom sú seriály, na ktorých sa hudobne podieľal práve Svoboda a priniesli mu zaslúžený úspech – Včielku Máju poznajú deti na celom svete. Nasledoval Nils Holgersson, Pinocchio, Návštevníci, Létajíci Čestmír, či Kačenka a strašidlá a ďalších viac ako stovke seriálov.


 

 

Rovnako úvodná znelka Dobrodružstvá kriminalistiky či hudba zo seriálu Cirkus Humberto z pera Karla Svobodu sa podieľali na úspechu oboch produkcií. Práve z tohto seriálu pochádza pieseň Krev toulavá, na ktorej sa podieľali traja Karlovia - otextoval ju Karel Šíp a naspieval Karel Gott. Filmových a seriálových melódií vzniklo z jeho pera viac ako 900.

Vo vile po spisovateľke Gabriele Preisovej v Jevanoch nielen prežíval osobný život, ale aj tvoril. Jeho štúdio Electrovox bolo svojho času lepšie ako to, ktoré mal k dispozícii štátny Supraphon. Skladateľ si potrpel na najnovšie a najmodernejšie technické a zvukové vybavenie. Jevany zažili nájazdy speváckych interpretov, ľudí, ktorí sa chceli presadiť v šoubiznise a hľadali cesty cez Karla Svobodu. Každý spevák či speváčka, ktorého sa Svoboda ujal producentsky a ako autor, získaval za svoje albumy zlaté ci platinové platne.

Ak spomíname na Karla Svobodu, nemožno zabudnúť na jeho prínos v rámci muzikálovej tvorby. Už v roku 1974 uzrel svetlo sveta hudobný film Noc na Karlštejne ​​režiséra Zdeňka Podskalského. Hudbu zložil práve Svoboda, texty napísal Jiří Štaidl. Pri natáčaní filmu si údajne padli do okna Jana Brejchová a Jaromír Hanzlík, ktorý s Karlom IV. - Vlastimilom Brodským, manželom Brejchovej, zdieľal spoločnú šatňu. 

Aj vďaka tejto skúsenosti s hudobnými filmami sa o dvadsať rokov neskôr, v roku 1994, stal Karel Svoboda súčasťou tvorivého tímu muzikálu Dracula, spolu so Zdeňkom Borovcom, Richardom Hesom  a producentom Egonom Kulhánkom. Ako režisér bol oslovený Jozef Bednárik, ktorý ponuku prijal a v októbri 1995 sa konala premiéra v pražskom Kongresovom centre, pôvodne Paláci kultúry, v dobovej skratke Pakul.

Draculu videlo viac ako 2,6 milióna divákov, hral sa aj na Slovensku, v Kórei, Japonsku, Poľsku, Nemecku či Rusku alebo Belgicku. Muzikál možno doteraz vidieť v produkcii Hudobného divadla v Karlíne s alternáciou Daniel Hůlka a Marián Vojtko v hlavnej úlohe. Koncom roka 2000 nasledoval muzikály Monte Cristo a neskôr Golem. 

 

hulka_bila_svoboda

 

Muzikál Rasputin, ktorý nosil v hlave dlhé roky a mal preňho rozpracovanú hudbu, už nikdy nedokončil. Ostali len kusé poznámky autora  a nedopísané melódie...

Osobný život skladateľa nebol vždy ani  zďaleka tak veselý a optimistický, ako jeho melódie.

Narodil sa v rodine vyučeného krajčíra,  ktorý po vojne prišiel o živnosť obchodníka s látkami a brúsil lopatky do prúdových motorov. Mama bola v domácnosti a starala sa o tri deti – o Karla a jeho dvoch mladších súrodencov, brata Jiřího a sestru Jitku. Svoje detstvo prežili na pražskom starom meste,  na Havelskom trhu v centre Prahy.

S prvou manželkou Hanou Bohatovou sa stretli na Libereckých výstavných trhoch, kde prišiel Karel so skupinou Mefisto koncertovať a Hana pracovala ako manekýnka. Neskôr, v roku 1969 sa stala jeho manželkou, na svadbe svedčila aj speváčka Eva Pilarová, ktorá im pomohla zohnať svadobné prstene a aj byt v Holečkovej ulici na Smíchove. Hana, ktorej všetci vraveli len Šiška, bola nielen nádherná a milá žena, ale aj dušou domu a celej rodiny. Poskytovala skladateľovi absolútne zázemie, bola mu správnym kamarátom aj parťákom, Svoboda na jej veľmi lipol. 
 

svoboda_manzelka

 

S manželkou sa im narodili dve deti. Dcéra Jana Wallace-Svobodová, ktorú volali Jája, aktuálne žije s manželom v Amerike, pracuje ako uznávaná fotografka a má tiež dve deti - Michelle a Christophera. Mladší Petr je režisér a producent, s manželkou Luciou majú zhodou náhod taktiež dve deti, Gretu Elizabeth a Ferdinanda. Manželka prevzala od Petra jeho meno a on si pridal k nemu priezvisko manželky – Klein-Svoboda.

Hana „Šiška“ Svobodová, s ktorou strávil Svoboda 25 rokov svojho života, žiaľ, odišla predčasne – v roku 1993 podľahla rakovine a v krátkom čase zomrela aj jeho svokra a mama.

Sám Svoboda viackrát o vlások unikol smrti. V roku 2002 prežil autonehodou na Berounsku ceste do Mníchova a vyviazol s poranením hrudníku a pomliaždeninami. O dva roky neskôr, na Vianoce na Maledivách, kde dovolenkoval s tehotnou manželkou, Karlom Gottom, Michalom Davidom a Karlom Štědrým ich zastihlo zemetrasenie a tsunami. Bungalovy veľmi rýchlo zaliala voda, ktorá stúpala vyššie a vyššie, domáci sa zachraňovali útekom či vyliezali na strechy domov. Prežil autonehodu a prežil tsunami, život mu však pripravoval ďalšie osudové udalosti.

O dva roky neskôr sa Svoboda sa oženil znova, s Vendulou Horovou. Ako sám Svoboda hovorí, mnoho priateľov sa zachovalo veľmi tvrdo a prestali s ním kvôli svadbe komunikovať. Onedlho sa manželom narodila dcéra Klárka, ktorá v štyroch rokoch podľahla leukémii. Svoboda aj Vendula boli absolútne zdrvený – podľa jeho vlastných slov „Nie je nič horšieho, ako sa dívať do hrobu vlastného dieťaťa.“

V roku 2003 mu Vendula v pražskej Lucerne pripravila veľký narodeninový koncert k 65. narodeninám. Karel jej venoval pesničku Ještě, že tě lásko mám ktorú zaspieval Petr Kolář. V roku 2005 sa narodil syn Jakub, ktorý žije s matkou Vendulou a jej manželom Josefom Pizingerom.

Svoj život Karel Svoboda ukončil dobrovoľne 28. januára 2013. Odpočíva s manželkou Hanou „Šiškou“ Svobodovou na cintoríne pri Kostola svatého Jiří v Aldašíne, neďaleko od Jevan pri Prahe.

 

 

Ako spomienku na otca natočil jeho syn Petr dokumentárny film s názvom Karel Svoboda: Šťastná léta. Film mal premiéru vlani a mapuje šťastné obdobie skladateľa, autor použil spomienky jeho spolupracovníkov, ku ktorým patril každý, kto v českej populárnej hudby niečo znamenal. Rovnako unikátne sú aj zábery zo súkromného rodinného archívu, ktoré verejnosť nemala možnosť vidieť. Medzi pozvanými hosťami sú Karel Gott, Helena Vondráčková, Theodor Pištěk, Karel Šíp a ďalšie hviezdy českej kultúry. Dokument odvysielal druhý okruh RTVS začiatkom januára tohto roku, premiérovo ho uvedie v sobotu 30. januára večer česká ČT 1.

MARTIN BRONIŠ

 

Upútavka a pozvánka na posluch:
V rámci rozhlasovej relácie Bez slov budú vo štvrtok, 28. 1. 2021 o 22:30 na RTVS Rádio Regina spomínať spolupracovníci Karla Svobodu, medzi inými aj speváci Helena Vondráčková, Daniel Hůlka, či Marián Vojtko. O svoje spomienky sa podelí aj dirigent muzikálu Dracula Rudolf Geri a Martin Jurčo bude hrať výber z orchestrálnych a inštrumentálnych skladieb tejto legendy populárnej a filmovej hudby.

Článok patrí k časopisu: