Niekedy v 1980 som v legendárnom DK ČSD vo Zvolene (teraz DK ŽSR) konferoval súťaž amatérskych spevákov Detvianska ruža. Ako sprievodná kapela účinkovali známi NO-5, kde na klávesoch hral mladík, Marcel Daniš. Bol dokonalý frajer, ako sa na správneho bigbíťáka patrilo. To bolo moje prvé stretnutie s Macom, ako sme ho volali. NO-5 potom povyhrávali kadejaké súťaže a dokonca nahrali singel v pražskom Mozarteu s ich azda najznámejšou skladbou, Snehulienka… Potom sa Marcel stratil vo vlnách Severného mora, kde na výletnej lodi zarábal na živobytie.
Posledných 20 rokov sme sa ale často stretávali denne. Boli to vzrušujúce debaty o a pri muzike, varení, hríbovačke, deťoch, či jeho milovanom Počku, ako volal rodinnú chatu na Počúvadle. Tu trávil posledné roky celé leto a v miestnom bufete hral s trampskou (áno, je to tak) kapelou sebe pre radosť. Absolvovali sme spolu aj mnoho koncertov našich obľúbencov a vyraziť do Pešti za nimi bol pre nás veľký sviatok. Zvlášť koncert jeho milovaného Paula McCarneyho - Beatles miloval - nám obom vohnal slzy do očí…
Maco bol všestranný hudobník, ale basu mal asi najradšej. Bol hrdý na svoj remeň, na ktorom boli podpisy Marka Kinga, Stanleyho Clarka či Richarda Boonu, ktorý sme ulovili spolu na bratislavskom koncerte.
Po roku 1989 sa aj politicky angažoval, bol telom aj dušou demokrat, preto ťažko niesol osud DS. V politických názoroch bol nekompromisný tak, ako aj v živote. Bolo ťažko s ním niekedy vydržať a nezriedka sa povadil s kamarátom na celý život. Oboch to mrzelo, ale cesta späť bola niekedy nemožná.
Posledné roky sa na scéne zjavovala jeho kapela DEFINITÍVUM, kde spolu so synom Ondřejom interpretovali skladby Deža Ursinyho. Dežo bol preňho ikona, hoci v roku 1973 ťažko niesol zásah producenta Hyneka Žalčíka, ktorý pre nahrávanie prvej platne, okrem Jara Filipa, nahradil celú kapelu. Na koncerte Definitíva sa však 19. septembra 2020 v bratislavskej Dúbravke Marcel Daniš rozlúčil s nami aj s Dežom.
Maco, budeš nám chýbať…
JÁN GRAUS
Foto Martin Chrobák, 2007