S klipom a vôbec prvou skladbou prichádza na scénu východoslovenská kapela White Place. Štvorčlenná zostava pozostávajúca zo skúsených muzikantov strávila viac ako tri roky komponovaním a experimentovaním s nahrávacími postupmi. Výsledkom je debutový album s názvom Room.
Ústrednou postavou a hlavným strojcom projektu je Daniel Jenčo, ktorého dominantnou inšpiráciou sa stala renomovaná filozofická a najmä psychologická literatúra. Jenčo je aktívny vo filmárskej skupine Cube Art, no v minulosti komponoval tiež filmovú hudbu. Spolu s bratom Majom Jenčom pôsobil v projekte Micro Mused, ktorý vzdával hold tvorbe britských gitarových velikánov Muse.
„V tvorbe narážam na kultové príbehy, v ktorých fantasticky vytvorená spoločnosť dostala svoj jazyk či zriadenie, ktoré v hypotetickej rovine funguje, aj keď nekopíruje to naše. Tvrdí o hudbe White Place Jenčo a dodáva: ,,Prešpekulovaný background a symbolika, z ktorej sa mi roztočí hlava na mňa z tvorivého hľadiska vždy vedela zapôsobiť. Niektorí autori dokázali vytvoriť vo svojom vnútri osobitý svet, ktorý boli schopní podať ďalej ostatným ľuďom na rozšírenie nielen predstavivosti, ale aj hraníc zmýšľania. Album je univerzom, v ktorom chce byť každá skladba svojím autonómnym svetom dotiahnutým do maličkostí.“
Skladba Breathe je najstaršou skladbou albumu. Obsahovo sa venuje opakovanému snovému motívu frontmana Dana Jenča, po hudobnej stránke zas predstavuje introdukciu albumu Room nezainteresovanému divákovi.
Zlomok Komajoty, zlomok Frequency a zlomok No Brake
So syntetizátorovými nástrojmi a gitarou, ale tiež po kompozičnej a obsahovej stránke pôsobí v projekte Jenčov brat Majo Jenčo, frontman space-popovej zostavy Frequency. Do kompozícií prispieva najmä muzikantskými detailmi a nekonvenčnou hrou zvukov, ilustračným manifestom ktorej je jeho aktívny avant-popový projekt s názvom Jeseň. Za bicími nástrojmi zas vystupuje dlhoročný spoluhráč dvojice Lukáš Fabian, ktorý pôsobí v indie-rockovej kapele No Brake pôvodom zo Starej Ľubovne.
Quarteto uzatvára po hudobnej stránke pravdepodobne najskúsenejší Stano Čorej. Bubeník progresívnej popovej kapely Komajota a strojca artového hudobno-vizuálneho projektu Úzka Krajina hrá vo White Place na basu. Do celkového zvuku však okrem iného významne prispel po produkčnej stránke, v čom sa odrazili jeho skúsenosti napríklad z prevádzkovania súkromného nahrávacieho štúdia. Ako sám tvrdí, v počiatkoch projektu ho zaujal najmä nekonvenčný spôsob skladania skladieb: ,,Dano s Majom používajú kompozičné postupy, ktoré by ma ako skladajúceho autora odradili, resp. by som ich nikdy nenasledoval tak, ako oni. V štandardnej štúdiovej situácii by som postupoval inak“. Jednou z jeho motivácií pre vstup do kapely bola práve jeho inklinácia k predchádzajúcej tvorbe Maja Jenča.
Album Room si môžete vypočuť na všetkých štandardných streamovacích platformách.
White Place nájdete na:
https://www.youtube.com/channel/UChrwyQ3h7v8FecpTEmPZRWQ
https://www.facebook.com/whiteplaceband/
https://www.whiteplace.eu/page