SISA MICHALIDESOVÁ * Colours of Solitude (recenzia CD)

siasa_michalidesova

 

            Sisa Michalidesová si už zvykla na svojich nahrávkach hostiť rôznych zahraničných kolegov. Tí však poväčšine prišli za ňou na Slovensko. Tentokrát sa známa divadelníčka, spisovateľka, flautistka a jedna z najúspešnejších jazzových skladateliek vybrala do kolísky jazzu, do New Yorku. Tam v štúdiu Big Orange Sheep Recording Studio vznikol tento eklektický album.

            Osvedčený Benito Gonzales na piano vie dať Sisiným kompozíciám správny feeling, sú už zohratá dvojica. Na nahrávke sa ďalej podieľa skvelá rytmika, Mark Whiteld Jr. - bicie, Ameen Saleem a Alex Ayala - kontrabas, basová gitara a výborný gitarista McLaughlinovského typu, Andrew Renfroe. Sú to hudobníci, ktorí spolupracovali so zvučnými menami (Roy Hargrove, Joe Lovano, Steve Davis, spomenúc len pár). Samozrejme týmto americkým jazzmanom skvelo sekundujú Milo Suchomel na saxíkoch a Peter Preložník - klávesy, ktorý album už tradične výborne zmixoval doma v Garáži vo Viničnom.

            Sisa priniesla do Ameriky päť rozsiahlejších kompozícii, v ktorých sa striedajú nálady, rytmy, štýly. Najčastejšie ale z nahrávok počuť plnokrvný jazzrock, úmerne rozdelený na poloakustickú a elektrickú kapelu v štýle Chick Corea Electric alebo Acoustic Band. Gonzalesove sóla sú famózne, ale v ničom nezaostáva ani Suchomel a samozrejme Renfroe! Americkí chlapci Sisine témy riadne obohatili a vypustili z fľaše džina jazzrocku v tom najlepšom zmysle. Zvlášť „Earbrush“ a „Twiglight“ ma dvíha z kresla a pripomína mi najlepšie chvíle Pat Metheny Group! Istú melanchóliu z predošlých albumov tu nahradila živelnosť a radosť z hrania, aj keď základné témy skladieb zostávajú v nezmenenej nálade, ako nasvedčuje aj názov albumu. Keďže prvé dva albumy Michalidesovej som ocenil plným počtom hviezdičiek, toto by si zaslúžilo ešte o jednu viac, pretože podľa mňa zašlo najďalej v sounde, témach a inštrumentácii.

            Je škoda, že hudbu z tohoto albumu si zrejme nebudeme môcť vychutnať na živom koncerte v tejto zostave… Alebo, žeby predsa?
 

JÁN GRAUS

 

Článok patrí k časopisu: 
Súvisiace články: