Rozhovor s Jozefom Szipinom (75), priateľom Karola Duchoňa a jeho spoluhráčom zo skupiny Atlas.
Prezraďte najprv niečo o sebe: kto ste, odkiaľ pochádzate, z akého rodinného prostredia?
Pochádzam z Jelenca pri Nitre. Otec rád a dobre spieval, ale len tak, pre seba a pre najbližších. Odmalička ma podporoval v hudbe. Od prvej triedy sme spolu so sestrami chodili na klavír. Neskôr som začal chodiť aj na akordeón a do tretice som pridal gitaru.
Kde ste sa s Karolom Duchoňom stretli prvýkrát?
Chodil som do piatej triedy na základnú školu, keď sa Karol s rodičmi prisťahoval do Jelenca. Chodil so mnou do školy, sedeli sme spolu v jednej lavici. Veľmi sme sa skamarátili. Našou spoločnou záľubou bola hudba.
Ako spomínate na vaše spoločné hudobné aktivity?
S Karolom sme spolu hrávali, asi štyri roky sme tvrdo cvičili na gitarách. On už aj celkom slušne spieval. A v deviatej triede sme začali špekulovať, že založíme kapelu. Dali sme jej názov Atlas. Mali sme pätnásť rokov. Našli sme veľmi dobrého huslistu, volal sa Vlado Varga, neskôr hral na sólovú gitaru. Bubeník bol náš kamarát Milan Bumbala, na altsaxafón hral veľmi dobre Štefan Tóth a basgitarista bol Blažej Kret. Ja som hrával striedavo doprovodnú gitaru a akordeón.
Aký ste mali repertoár?
Bol začiatok sedemdesiatych rokov, našim vzorom boli Beatles, Karol ich zbožňoval. Ja som hrával na klavíri všeličo, slaďáky, Franka Sinatru... Ako skupina sme na tancovačkách a svadbách hrali prevzatý repertoár. Keď sme hrali na svadbe, museli sme zahrať pre sprievod svadobčanov z kostola do kultúrneho domu, tam sme hrali v zložení husle, harmonika, saxofón a bubon. A v kultúrnom dome sme hrali v plnej zostave. Hrávali sme tanečnú hudbu aj ľudové pesničky. Na zábavách som hral doprovodnú gitaru, harmoniku aj klavír. Zo zábavy som chodil s gitarou na pleci rovno do školy, pamätám sa, ako hovoril riaditeľ: „Vidím tu opretú gitaru, to znamená, že by tu niekde mal spať študent Szipina“. (smiech)
Koľko rokov trvali Vaše spoločné aktivity?
Hrávali sme veľmi často a veľa. Jedno obdobie sme hrávali piatky a soboty v reštaurácii v autokempingu, kde bola Karolova mama vedúca. Karol začal spievať aj v iných kapelách, lebo si ho na zábavách všimli iní muzikanti a núkali mu možnosť vystupovať so známejšími kapelami. Chodil spievať do Partizánskeho, do Zlatých Moraviec. Zo skupiny Atlas odišiel, keď dostal ponuku na profesionálnu kariéru.
Čo skupina Atlas? Existovala ďalej?
Skupina Atlas hrala aj v osemdesiatych rokoch, ale potom sa rozpadla.
A vaše kamarátstvo s Karolom Duchoňom?
Ostali sme dobrými kamarátmi, aj keď už s nami nehrával. Spomínam si na jeho svadbu v reštaurácii v autokempingu v Jelenci, prišli tam jeho kolegovia Dušan Grúň, Oľga Szabová, Eva Máziková. Bol už známy, zo zahraničného angažmán si priviezol Mercedes. Ja som mal staré Aero 30 kabriolet, a keď zaparkoval vedľa môjho auta, smiali sme sa na tom, že ľudia viac obdivovali moju starú aerovku ako jeho novučký mercedes. (smiech) A mali sme ešte jednu spoločnú záľubu, ktorú som nespomenul: obaja sme chovali vlčiakov, mali sme šteniatka z jedného vrhu. Chodili sme ich venčiť, môj bol tvrdohlavý a agresívny, ten jeho mal miernu a pokojnú povahu.Dnes ma mrzí, keď po rokoch počúvam že Karol bol opilec, ale musím povedať, že v čase kedy spieval v skupine Atlas, vôbec nepil. My sme v kapele alkohol nepili.
Akú pesničku spieval Karol Duchoň najradšej v čase, kedy ste spolu hrávali?
To sa nedá povedať. On zaspieval čokoľvek, a veľmi dobre. Mal zvučný, vyspievaný hlas, čisto intonoval a dobre frázoval. Na prehrávkach komisia oceňovala, ako dobre spieva po anglicky, ale Karol nezaspieval po anglicky ani slovo (smiech). On to vedel tak zaonačiť, že si každý myslel, že spieva anglicky.
Máte z jeho repertoáru obľúbenú pieseň?
Áno, mám. Moja obľúbená pesnička je „V Dolinách“. Ale každá jeho pesnička je krásna. Vždy ma poteší, keď ho počujem v rádiu.
PETER GOGOLA