Tento album vyvolával polemiky ešte pred jeho vydaním a ihneď po ňom rozdelil tábor priaznivcov SW na dve polovice. Jedni ho odsúdili a nenašli, alebo nechceli si k nemu nájsť cestu, druhá polovica ho zase bezmedzne obdivuje. Kto však pozná tvorbu Stevena Wilsona od Porcupine Tree až po jeho sólové albumy, nemal by byť šokovaný z toho, čo si vypočuje.
Je to typický Steven Wilson, len v inom kabáte. Nie je to šok, ako som si najskôr myslel a žiadny prerod z ružového obdobia do kubizmu sa nekoná. SW využíva akurát viac elektroniku a sample, pretože v tejto dobe je to takto pohodlnejšie a bezpečnejšie a vytvoril tak dojem niečoho nového. Áno, je to celkom iný album ako všetky doteraz. Je to ale celkom prirodzený vývoj.
Na 41 minútovom albume je 9 skladieb, ktoré by vlastne jednotlivo mohli byť rozhádzané aj na predošlých albumoch a dokonale by tam zapadli. Nikto by ich nekomentoval ako niečo výnimočné alebo ako ranu vedľa. Takto pohromade však vytvorili excelentnú kolekciu, kde SW mohol sústrediť na jednom mieste svoj súčasný hudobný názor ku ktorému dospel. Sú to ale jeho nezameniteľné harmónie a kompozičné postupy, ktoré sa nedajú zameniť s nikým iným. Už len prenádherné zbory v „12 Things I Forgot“ a v „Personal Shopper“ (aj za účasti sira Eltona Johna) by uhádol aj totálny ignorant. Preto polemiky na sociálnych sieťach nečítajte a radšej si album niekoľkokrát vypočujte!
„The Future Bites“ je logickým pokračovaním hudobnej dráhy umelca, ktorý chce predovšetkým tvoriť slobodne, bez nátlaku producentov a okolia. Odporúčam vypočuť si skladby v demo verziách na YouTube. Budete veľmi prekvapení, ako sa Wilson s výsledkom pohral a čo nakoniec vypustil ako finálnu verziu. Niektorá luxusnejšia verzia vydania obsahuje aj tento materiál. Kto má väčší budget, odporúčam túto investíciu! V tomto prístupe mi napadá paralela s naším Andrejom Šebanom. Umelec musí byť nezávislý aby sa pod jeho rukami mohlo zrodiť dielo, ktoré nebude mať trvácnosť podenky. Stevenovi Wilsonovi sa to podarilo.
* * * * *
Ján Graus