Nie je to jazz, nie je to ambient, moderná vážna hudba, ani čistá elektronika. No v každom prípade je to hudba súčasná, ovplyvnená stavom duše, možno pohľadom zúčastnených na svet.
Spočítané a zrátané, toto kombo (aj cenovo) najvyššej triedy disponuje paletou rozmanitých farieb, svoj charakter si však zachováva až do momentu vypnutia.
Slovensko je, zdá sa, obľúbenou zastávkou Iana Andersona. Má tu už päťdesiat rokov more fanúšikov a tí včera zaplnili do posledného miesta športovú halu na Pasienkoch.
Tento muzikant začínal na bicích nástrojoch, cez ktoré sa dostal k vibrafónu. Hru naň však nepoňal klasicky, ale vytvoril si vlastný štýl, ktorý následne rozvíjal.
Nezáleží ale až tak na počte a zostave, pretože nesmierne intímna Parasomnia s Derlak je rovnako famózna ako najdlhšia a rockovejšia Initial Song zahraná v kvintete.
Slovenská a slovanská mytológia v hudbe ešte nedostala tak dôstojnú a uveriteľnú podobu ako od Strigôňa. Pritom ide o kratučký opus, ktorý dozrel popri koncertných coververziách z hry Witcher 3 či z filmovej hudby.
