recenzia CD

Červené jabĺčko začína meditatívnym klavírnym úvodom. Potom basa nasadí energickú walking-figúru ... a zvyšok sa už vyvíja celkom predpokladateľne. Červené jabĺčko padá do Zelenej trávičky (a nie na hlavu Isaaca Newtona), ťahavé halgato zviera srdce a mne sa vidí, že je to umelkyni trocha hlboko.

Spievali by Elánisti niečo iné ako Filana, Jursu, Zemana, Peteraja alebo niekoho s podobným rukopisom? Chvalabohu, nie. Hudobným dinosaurom akéhokoľvek pôvodu a vyznania experiment málokedy pomohol.

Tak som si pomyslela, že toto letné CD patrí do mechaniky môjho prehrávača v aute a jeho protagonista s jamajskými koreňmi z Miami do košiarika oddaných vyznávačov odkazu Boba Marleyho, pravda v patrične upgradovanom modernom šate diskotékových klubov a rádií, ktoré otvárajú svoj éter na heslo „Pharell Williams“.

Musím priznať hneď v úvode, že Ľudmilu Štefánikovú považujem za zjav vzácny, umeleckej ochrany a podpory hodný. Kde sa vzala tu sa vzala, akási jazzová „katarzia“ s plnou kapsou tajomnej sily tvorivosti. Jej famózne debutové CD zásadne prežiarilo svojsky zakonzervovanú slovenskú jazzovú scénu.

Rok 1974 bol pre pripravované megaturné štvorice Crosby, Stills, Nash & Young celkom dobrý dátum. Stále ešte doznievala eufória z prelomových dvoch albumov, eponymného Crosby, Stills and Nash (1969) a Deja Vu (1970), kde sa im podarilo namiešať fascinujúcu  zmes folkrocku a prekvapivých vokálnych harmónií, s ktorou dokázali vypredávať nielen koncertné haly, ale aj štadióny.

 Hudobne je album krištáľovo priezračný, jemný, dotiahnutý do najmenších detailov a odtieňov. Markétin krásny hlas, či už sám, vyvolávajúci v anjelských výškach spomienku na Joni Mitchell, alebo v spojení s islandským zborom, sa vznáša v krehkých melódiách nad  inštrumentálne dokonalým základom. Svojím duchovným obsahom i formou vlastne dokonalý vianočný album. Počúvajte a zamýšľajte sa trochu nad sebou – aspoň v čase sviatočnom! -  hriešnici pozemskí!

Keď sa ozve prvá skladba a spevák začne spievať, je jasné, že tu máme do činenia so zdrojom energie. Rytmika aj gitary majú ten správny rockový grif, spevu nechýba nasadenie, hlasové dispozície ani sebadôvera. Skupina Radix nemá problém s remeslom. Najväčším nebezpečím, ktoré hrozí ich výpovedi je...

Wow, tak toto je Totálny Konceptuálny Úlet! Principiálna, na dreň idúca zvukovo-hudobná improvizácia, naživo, z pódia. Ako ju popísať? Pojem ambient je tu úboho nevýstižný. Možno spôsob, akým maľoval Jakson Pollock svoje abstrakcie, by mohol byť lepšou paralelou...

Pri počúvaní albumu som vnímal inšpirácie ako Deep Forest, Depeche mode, Claus Wiese alebo The Lamb. Myslím, že posledne menované britské duo môže byť vďaka textom s podobnými motívmi, ľahkými éterickými harmóniami uzemnenými prepracovanými beatmi dobrou inšpiráciou.

Sláva buď nadšencom, ktorí pre nás uchovávajú zvukové záznamy zážitkov prchavých, ak zostávajú iba v našej pamäti. Práva vďaka jednému moravskému (Karel Prokeš) si po viac ako 25 rokoch môžeme pripomenúť koncert Deža Ursinyho a kapely Plus, s ktorou 23. júna 1989 vystúpil vo Valašskom Meziříčí v rámci festivalu Valašský špalíček. Ide o jeden z mála dochovaných „živákov“ Deža vzhľadom na to, že koncertov Burčiaku a Provisoria mnoho nebolo a ešte menej z tých, čo sa dal na ne Dežo prehovoriť, bolo zaznamenaných. Keď som sa o tomto CD z Brnenského vydavateľstva Indies Happy Trails dozvedel a dostal som ponuku o ňom napísať, s veľkou potechou som ju prijal. Nahrávka ma nesklamala! Koncertný program pre festival bol zostavený z (v tej dobe starších) piesní Deža a Ivana Štrpku pochádzajúcich z LP: 4/4 (1983), Bez počasia (1984), Zelená (1986).