recenzia CD

Z hudby Bukake prýšti energia, melódie, radosť. Toto všetko je zachytené na zázname , ktorý som práve dopozeral a dopočúval. Nerád používam v súvislosti s hudbou spojenie Videl som... Traja výnimoční hudobníci nie sú ortodoxní jazzmani, ale  hudba fúzie jazzu a rocku, pred rokmi nazývaná jazzrock, im je blízka.

Ben Harper je jeden z muzikantov, ktorý síce dobre vie, že existuje niečo ako štýly, žánre a hudobné šuplíky, ale rovnako dobre vie, že práve jeho sa až tak veľmi netýkajú a bravúrne, s neuveriteľnou rozkošou surfuje v najrozmanitejších štýlových vodách.

Wow, tak toto je Totálny Konceptuálny Úlet! Principiálna, na dreň idúca zvukovo-hudobná improvizácia, naživo, z pódia. Ako ju popísať? Pojem ambient je tu úboho nevýstižný. Možno spôsob, akým maľoval Jakson Pollock svoje abstrakcie, by mohol byť lepšou paralelou.

Neviem – možno to robí genius loci, možno sú v tom nejaké vyššie hry, isté však je, že 6-tisícové Vrbové urobilo pre Slovensko, svet a vesmír vôbec viac, ako ktokoľvek vie a tuší. Je to mesto, ktoré svetu dalo Mórica Beňovského, šikmú vežu, multiorganizáciu Kriak, preteky Formuly Nula, každoročné zakopávanie a vykopávanie panáčika z hry Človeče nehnevaj sa, majstrovstvá sveta v pindžerlo a okrem iného aj skutočný stred sveta a vesmíru, ktorý sa nie náhodou nachádza práve vo Vrbovom. A v neposlednej miere je to mesto, ktoré Slovensku (ale aj svetu a vesmíru) dalo bratov Jobusovcov a ich dielo...

Odvtedy, čo špecialisti vymysleli termín worldmusic, stihlo sa za ten pojem skryť všeličo. Najčastejšie do kroja prekabátený kryptopop, ale aj, čojaviem, nešikovne maskovaný vymiškovaný rock a iné žánre v kríze. A tak informáciu, že album kapely primáša Sama Smetanu Banda s názvom Banda jedna prenikol svojho času až do prvej desiatky svetového rebríčka worldmusic...

Nespornou PREDNOSŤOU Zdenky PREDNEJ (okrem iných viditeľných PREDNOSTÍ) je celkom počuteľne jej PREDNES. Jej PREDNEDÁVNOM výjduvší album Amulet potvrdzuje to, čím nás zaujala už ako superstáristka. Deväť trekov plus dva bónusy tvoria dielko, ktoré štartuje Jesennou Bosanovou v retrostrihu s dramatickými sláčikmi a poprdkávajúcimi dychmi a človeku sa nevdojak vybaví atmosféra starých bondoviek.

Keď som cirka pred rokom dostala štvorpesničkový promodisk dua, ktoré si hovorí Bloom, bola som zvedavá ako po prvej kapitole detektívky, ako sa to ďalej vyvinie. No a keďže vývoj nezastavíš, je tu plnohodnotný  jedenásťpesničkový album s lesným bookletom, hosťujúcimi sidemanmi, jednotiacou koncepciou a hlavne s porciou neopočúvanej hudby plnej prekvapivých zvratov.

Je myslím odvážne, ak ktosi píše piesne s religióznou tematikou, či hoc len religióznym podtextom. Táto práca si žiada totiž nemalý grif a „gebír“. Prečo? Veď autorov takto píšucich je mnoho (poviete si). Veď hej, je ich dosť, no málokto z nich dokáže neskĺzať ku (hoc isto nechcenému) gýču. Jedným z tých, ktorým sa dielo darí je Slávek Klecandr, pesničkár a „tata predstavený“ kapely Oboroh. S jeho tvorbou sa stretávam po prvý krát.

Časy spontánnej reflexie života, chleba nášho každodenného, cez jazzovú hudbu sú, zdá sa, preč. V jazzových muzikantských komunitách dnes hudba vzniká skôr na princípe vyznávania jazzového dedičstva, než reflektovania aktuálneho pulzu života.

Ani neviem, kedy naposledy som sa z recenzentských dôvodov vracal k nejakému cédečku tak často ako k tomuto. Opakovane som si ho prehrával a pokúšal som sa zistiť, čo si mám (alebo chcem) o ňom vlastne myslieť. Na prvý pohľad a posluch bolo všetko tak, ako má byť – pôsobivá grafická podoba digipaku aj bookletu, skvelý, plastický zvuk nahrávky , nevtieravé pesničky, zľahka plynúce texty.