Skutočne výnimočná nahrávka! Neviem, či zvládnem nepreháňať so superlatívmi. Mladý kúzelník Pjoni (Jonatán Pastirčák) a v Katarzii (Katarína Kubošiová) zakliata princezná tu predvádzajú, ako sa katapultovať do nedostižna. Nepreháňam. Otvárajte im opatrne. Katarziin exaltovaný, žensky podmanivý hlas, jej zvláštne temno-intímne texty a Pjoniho dokonalo strihnuté zvuky sa chcú zadierať hlboko pod kožu od prvého momentu. Nie každý je na to pripravený.
Trúfam si povedať, že Pjoni svojou empatiou a muzikantskou kreativitou dokreslil celkový hudobný obraz Katarziiných pesničiek ako ešte nik. Obaja idú na doraz - introvertná Katarzia do nahoty duše a Pjoni do nebotyčnej rytierskosti pri budovaní zámku pre taký krehký obsah. Mimoriadnym aranžérskym výkonom na seba upozornil už v nedávnom duu s Lubom Burgrom na ich albume Výletné lode. A to, ako vyskladal zvuky, rytmy a melodické zvraty tu, je elektronický majsterštyk svetového formátu. Košatý minimalizmus. Pridanie či odobranie čo i len jedného tónu či zvuku by zrútilo konštrukciu. Kvalita zvuku a bravúrne aranžmány narúšajú moje hlboké presvedčenie, že elektronika nikdy nemôže byť rovnocennou akustickým nástrojom. Priviedlo ma to až k heretickej myšlienke, že keby sa Bach narodil teraz, možno by sa vydal na podobnú cestu. Celkový súzvuk všetkého zľahka narúša druhá pesnička. Zisťujem, že jediná, ktorú neprodukoval Pjoni. Pesnička je výborná, ale výraznému aranžmánu v produkcii Petr.ha & Luky Kakao akoby chýbala Pjoniho rytierska empatia. Akoby sa trošku sebastredne pretláčal so silou Katarziinej emócie.
Katarzia týmto albumom opäť prekonala už aj tak vysoké očakávania a potvrdila svoj mimoriadny pesničkársky talent. Jej prvý akustický gitarový album bol zjavom spadnutým z oblakov. S druhým kapelovým albumom vo vlastnej produkcii prekonala samu seba a vyzrela na ozajstnú hudobnú divu. A s týmto tretím albumom položili spolu s Pjonim na stôl muzikantské absolútno. Úlet na spôsob Björk. Pre mňa kandidát na album roka. Nič zaujímavejšie som tohto roku nepočul.
Mimoriadnu kompletnosť tejto nahrávky dotvára vizuálne silný booklet – žiarivo žltý had v čiernom oleji a gelová Katarziina busta (Damián Pastirčák). Celú prácu humanizujú azda len drobné gramatické nedokonalosti na booklete.
Nahrávka je krátka, má len 28 minút. Pesničky vznikli pre divadelnú inscenáciu Sofoklovej Antigóny v SND a získali divadelné ocenenie Dosky za najlepšiu scénickú hudbu. Počúvajte ich preto nahlas, alebo v slúchadlách. Je to scénická hudba, potichu nevyznie a nezalezie pod kožu.
*****
RADO TIHLÁRIK