MÜLLER, HORÁČEK, PAVLÍČEK * Sociální síť (recenzia CD)

socialni-sit

 

Od Müllerovho českého projektu „...a hosté“ (2000) ubehli roky. Po ňom prišla výrazná a akustická „´01“. Od tej doby sa spevákovi nepodarilo prekročiť svoj tieň. Nové veci nezarezonovali tak ako recyklácia filipovskej spolupráce a acapella projekty s Fragille. Müller končil s kariérou, reštartoval ju s novými či mladými spoluhráčmi. Je to skvelý interpret, ktorý potrebuje silné texty vo výraznej hudbe. Hoci súbor nahrávok na CD „Sociální síť“ začal vznikať pred troma rokmi, výsledok prichádza v pravom čase. Album nie je jednoduchý na počúvanie. Akoby bol poslucháč druhoradý a na prvom mieste bola textová, hudobná a interpretačná výpoveď. Drsnosť, s akou sa Pavlíček zhostil villonských balád, pripomína Müllerove najtvrdšie nahrávky. Je príjemným prekvapením zažiť pri počúvani déjà vu „LSD“ (1996) či „33“ (1994). V textoch a interpretačnom výraze sa tu narába s prvkami cynizmu, agresie a dravosti. Horáček ide za svojím cez metafory, obraty a majstrovsky zvládnutú formu villonskej balady. Hanlivé a vulgárne výrazovo vyznie najprv prvoplánovo a priamočiaro, celok si však vyžaduje a očakáva ďalšie počúvanie, čo z pomyselnej cieľovej skupiny vylučuje kategóriu povrchného poslucháča.

Názov korešponduje azda len s realitou, vďaka ktorej sa dnes dokáže dať dohromady zaujímavý projekt. Obsahom je skôr nespokojnosť a nevyrovnanosť so statusom človeka. Vek v textoch a hudbe je ťažko oklamať a niekedy je hovoriť pravdu prospešnejšie a úprimnejšie. Pravdou sa dá vyhnúť pozérstvu. Preto mierne rušivo vyznejú metafory ťahajúce kostlivca zo skrine („Na obratníku Bolševika“, „Pochovej svýho Lenina“, „Proto jsem nešel zvonit klíči“). Zdá sa, že je to nielen vekom, ale aj jazykom. Müller znie ešte temnejšie, hlbšie polohy mu svedčia a nekĺže po dne. Je konečne pánom nahrávky a nie hosťom vo vlastných piesňach.

Okrem ťažkých vecí album obsahuje jasnejšie skladby. Od poctivého šansónu zasahuje mierne do gospelu (Buď jméno boží pochváleno), do tichých až krehkých sfér (Na odvrácené straně ticha).  Paradoxom je, že práve prísne viazaná forma textov dáva možnosti použiť rôzne hudobné štýly. Okrem Müllera, Horáčka a Pavlíčka našli na albume miesta hostia, nie však v takom rozpätí ako pred pätnástimi rokmi. Svojím popovým vkladom poteší Katka Knechotvá, spevavým rozhovorom Bára Basiková či František Segrado.

  Na začiatku bol Müller ako iniciátor nápadu spolupráce s Horáčkom a Pavlíčkom. Výsledkom je skvelý album na počúvanie. Pred či po kríze stredného veku sa dá spolu s touto nahrávkou dobre pofrflať si či zamyslieť sa.

 

JURAJ GONŠOR

 

 

Článok patrí k časopisu: