NIKITIN, ŠRÁMEK * Cirkus Metropol (recenzia CD)

cirkus-metropol

 

            Rozžiarené šapitó a v pieskovej manéži nastupuje defilé za rázneho rytmického doprovodu kapely. Prvý kráča riaditeľ cirkusu, za ním samozrejme klaun a potom kone v krásnych postrojoch. Akrobati a žongléri sa rozcvičujú, ale jeden predsa robí rôzne psie kusy na chrbte statného žrebca. Nastúpi aj Copelia a predvedie svoj tanec. Nie, nie je to Salome, ale jej vystúpenie je elektrizujúce. Ale čo to, akrobat padá, ťažko sa zbiera, oprašuje sa od pilín a piesku. Deťom sa zatajil dych, dievčatá si zakrývajú ústa dlaňou. Akrobat sa ale pomaly pozbiera a za pomoci ostatných odkrivká ku svojej maringotke. Zareve lev. Z manéže sa stane obrovská klietka a akoby spod zeme do nej vbehnú šelmy. Začnú chaoticky pobehovať. Vzduchom zaznie prásk! Zrazu každý vie, kde je jeho miesto a za zvukov pomalého, skoro až pohrebného pochodu si každé zviera nájde svoje miesto. Nad tým všetkým sa na hrazde hojdá akrobatka, ak by spadla, bude to rovno do roztvorenej papule Elzy. Tam si ale už pchá hlavu krotiteľ, človek nevie, na čo sa má skôr pozrieť! Šelmy zmiznú a do manéže vbehne klaun. Eržika a Mirčó!!!! Kričí uvádzač v červenom fraku. Ľudia razom zabudnú na hrôzy videné pred chvíľou a bavia sa improvizáciou klaunov. Počujeme erdžanie koní. Manéž sa za zvukov trúbky zaplní nádhernými zvieratami. Útla cvičiteľka defiluje na ich chrbtoch, ale to už prichádzajú na rad žongléri s fakľami a vzduchom lietajú ohnivé obruče. Cez ne preletujú akrobati, váľajú sa v piesku, ale zdanlivý chaos nakoniec vyústi do konečného defilé. Riaditeľ kráča teraz na záver a ďakuje divákom a orchestru, že prišli a vytvorili opäť skvelú atmosféru v Cirkuse Metropol, ktorý sa zastavil vo vašom meste na svojom možno poslednom turné… Len na kapelu niekto zabudol, ale oni si už zvykli a balia si svoje nablýskané trúbky a saxík do otlčených puzdier. Pravda, s organom je to horšie, ale bez neho by to nebolo ono. Zavalitý bubeník si najskôr dáva jedno zaslúžené orosené. Trombonista začne s láskou čistiť jeho skvelý nástroj, nádherný kontrabas už tróni na riaditeľskom kresle a kapelník všetkým podáva ruky a ďakuje za bezchybný výkon. 

 

JÁN GRAUS
 

Článok patrí k časopisu: