***1/2

Kto má v láske spievaný blues a zvlášť ten poctivý, miestami drsný a až ortodoxný, ten by mal siahnuť po nahrávke Ireny Budweisserovej s gitaristom Jakubom Racekom.

Ako celok by sa dal album „Zlatý vek“ považovať za istý experiment kapely Billy Barman. Prináša nadmerné využívanie elektronických zvukov, nástrojov a efektov, čím vytŕča spomedzi prevažne akustickej tvorby tohto zoskupenia.

Zišli sa vraj celkom náhodne. Chceli hrať v kapele, rock, funky a čo ja viem čo ešte. Tak si založili kapelku s príhodným názvom a pustili sa do toho.

Dominika Kopcsaya, aka Nightlines, som so záujmom po prvý raz zaregistroval v roku 2017 na významnom festivale súčasnej vážnej hudby Melos-Étos, kde uviedli jeho skladbu „Kataptromantia Hecticus“, ktorú napísal ako 21-ročný.

Nezložili také pecky ako „Jeremy“ či „Alive“, nikdy ale neklesli do nejakého priemeru a všetkých doterajších 11 albumov, vrátane tohoto najnovšieho, si udržalo slušný priemer.

Tentokrát prizvali na spoluprácu americkú huslistku a pedagogičku Reginu Carter a hviezdneho saxofonistu Erica Marienthala.

Po návrate harmonikára a speváka Matěja „Mateo“ Ptaszeka z Latinskej Ameriky bola hudobná verejnosť zvedavá, kam budú jeho hudobné kroky smerovať.

Posledný najväčší rozruch okolo Pavla Hammela a Prúdov odznel koncom roka 2018. Slovenský hudobný veterán slávil sedemdesiatku a jeho kapela Prúdy päťdesiat rokov od založenia.

Rozžiarené šapitó a v pieskovej manéži nastupuje defilé za rázneho rytmického doprovodu kapely. Prvý kráča riaditeľ cirkusu, za ním samozrejme klaun a potom kone...

Náladou je album Louvre nabitý vypätými emóciami, úzkosťou až zúfalstvom, naliehavosťou, skepsou i hľadaním nádeje ( „… severák v lidech se zvedá... přemoci strach a tu sílu poslat dál...“ (Sílu).