Rozžiarené šapitó a v pieskovej manéži nastupuje defilé za rázneho rytmického doprovodu kapely. Prvý kráča riaditeľ cirkusu, za ním samozrejme klaun a potom kone...
Náladou je album Louvre nabitý vypätými emóciami, úzkosťou až zúfalstvom, naliehavosťou, skepsou i hľadaním nádeje ( „… severák v lidech se zvedá... přemoci strach a tu sílu poslat dál...“ (Sílu).
Roman Harvan je, dalo by sa povedať, renesančný človek. Skladá hudbu, je multiinštrumentalista, spieva, maľuje, kreslí, píše básne… a samozrejme je v prvom rade violončelista a člen orchestra SND.
Pokračovať pod značkou legendy, ktorá sa na tridsať rokov hudobne odmlčala, je dvojsečná zbraň. Na jednej strane má reinkarnovaná kapela zaručenú publicitu, na druhej strane bude chtiac či nechtiac konfrontovaná s najúspešnejšou érou Modusu.
Úprimne povedané, toto martinsko-žilinské trio som už mal možnosť vidieť hrať naživo dvakrát, ak správne rátam. O „prvý dojem“ teda nešlo, ale „dojem“ na mňa album určite spravilo.
