Zišli sa vraj celkom náhodne. Chceli hrať v kapele, rock, funky a čo ja viem čo ešte. Tak si založili kapelku s príhodným názvom a pustili sa do toho. Štyria chlapci (Marek Hrdlička - gitara, spev, klávesy, ukulele; Šimon Oravec - basová gitara, vokály; Matúš Kocinec - doprovodná gitara; Dominik Krasuľa – bicie) si vydali už druhé CD. Nájdeme na ňom desať rockových pesničiek a jednu inštrumentálku. Pesničky sú to celkom svieže, zväčša založené na melodickej basovej linke a rytmických gitarách, občas popretkávaných úspornými, ale pekne vystavanými sólami, či vsuvkami saxofónu, trúbky či sláčikovej sekcie.
Chlapci tvrdia, že sú multižánrová kapela a snažia sa to dokázať aj na tomto CD. Začujeme rock – „Zrkadlová zem“, „Chcem vypadnúť z tohto mesta“; blues – „Kaviarenská“; náznak funky v „Searchin for Inspiration“, ale ja by som to zhrnul do jednej škatuľky - rocková pesnička. Veľmi sa mi páči basová gitara, ktorá nesie melódiu aj s rytmickou gitarou a pripomínajú mi RHCHP. Akurát im chýba aspoň jedna výrazne chytľavá vec. Istý potenciál hitovosti sa dá počuť v skladbách „Les“ či „Random Memory“, mimochodom vec spievaná slovensko-anglicky. A propos texty; sú slovenské s dvomi výnimkami. Výhradným autorom je Marek Hrdlička. Píše a spieva ako mu „zobák narost“. Sú zo života, o rozchodoch, náladách, frustrácii - to dosť často. „Musím ísť do sveta, čo sa mi zhnusil“, či „Chcem z tohto mesta vypadnúť a zabudnúť, dokiaľ sa to dá“. Z Hrdličku nebude žiadna spevácka hviezda a nie som si istý, či by som ho rozoznal podľa spevu. Vcelku nespevné texty spieva ale celkom dobre až na jedno „nenájdeeeeeeeee", čo mi dosť drása uši. Ale v kontexte slovenskej rockovej textárčiny je to to lepšie, čo sa dá počuť. Album uzatvára akýsi pokus o progrock – „Requiem“. Podľa mňa dosť pompézne a zbytočné.
Zrkadlová zem je ale veľmi príjemný album sympatickej a zručnej štvorice chalanov z Trenčína, ktorí si hrajú pre radosť svoje pesničky. Čo viac treba?
***1/2
JÁN GRAUS