STEHLÍK & PTASZEK & ČIHÁK * Screaming The Blues (recenzia CD)

P+C 2019  Galén 

 

Po návrate harmonikára a speváka Matěja „Mateo“ Ptaszeka z Latinskej Ameriky bola hudobná verejnosť zvedavá, kam budú jeho hudobné kroky smerovať. Netrvalo dlho a Matěj sa objavil s novou formáciou - ako trio na festivale Living blues 2019 v Bratislave. Po podaní rúk a milého zvítania mi pristálo na dlani CD s názvom SCREAMING THE BLUES, ktorého spolutvorcami sú jeho noví spoluhráči - gitarista a spevák Jan „St.Johnny“ Stehlík a kontrabasista Jan „Elvis“ Čihák. Pokiaľ St.Johnny Stehlík  už roky obohacuje českú hudobnú scénu skvelou gitarovou hrou a hlbokým až „hookerovským“ spevom, tak Jan Čihák zvaný Elvis je rokenrolovou  'starou pastou' (kapela Screwball) známy už od polovice 80. rokov minulého storočia. Za názvom albumu SCREAMING THE BLUES (scream = kričať, vrieskať) sa skrýva i čo-to zo štýlového zamerania bluesového spevu. Prvky 'kričavého' blues, úvodné frázy sa zakričia, môžeme počuť u B.B.Kinga, Elmora Jamesa, Howlina Wolfa, Etty James či Koko Taylor (a mnohých ďalších). Na Slovensku sa tento prvok vyskytuje v speve Jozefa Barinu a čiastočne u Jána Liteckého Švedu, Nora Červenáka (ZVA 12-28 Band) či Bonza Radványiho. Späť k CD. Barokový kontra-tenor, plus temperament a bluesové cítenie Matěja Ptaczeka sa priamo pretavili do výberu skladieb. Hneď prvá skladba 'Dust My Broom' od speváckeho giganta blues Elmora Jamesa sedí Matějovi ako uliata, aby posledná 'Rolling and tumbling' (tu tiež spieval Elmore James ale v inom prevedení) dala kričavú bodku v štýle a la Matěj Ptaszek spevák. Album predstavuje desať skladieb, z ktorých osem tvoria bluesové štandardy a dve sú autorské kompozície z dielne Jana Stehlíka. Autentický spev Stehlíka sa pekne prejavil v John Lee Hookerovej skladbe 'Boom Boom' ako i vo vlastných piesňach 'TV Jump' a 'Sweet Fifty'. Bluesové štandardy ako 'Sitting On the Top of the World', 'Stormy Monday' či 'Killing Floor' sú podarenými verziami v nekompromisnej spevovej a harmonikovej detonácii, ktorú poznáme zo všetkých projektov, v ktorých sa Ptaszek vyskytol (Ptaszek & Beňa, Dobré ráno Blues Band). Hudobne sa projekt pohybuje na pomedzí delty a chicagskeho blues. Konkrétna a štýlovo vyvážená Stehlíkova elektrická gitara rytmicky korešponduje s Čihákovým kontrabasom a  Ptaszekovi neostáva nič iné, len to celé prekryť výpoveďou svojho vnútra. Natískala sa mi zvedavosť, kam Matěj Ptaszek, firemný hráč firmy Hohner harmonikovo dospel. Jeho hra v minulosti pripomínala štýl Sonny Terryho, avšak po vypočutí tohto projektu som nadobudol pocit, že jeho štýl nadobúda prvky jedinečnosti a začína byť nezameniteľný (ako na Slovensku Erich Boboš Procházka). Na projekte sa  stretáva drsné Chicago s hravou country-blues harmonikou. Ako prvé by som na projekte vyzdvihol rytmické cítenie Jana Elvisa Čiháka, ktorý presne rozumie tomu, čo blues jeho kolegov potrebuje. Hold, Elvis Aaron Presley z Mississippi rozumel černošskej hudbe viac ako ktokoľvek iný v žánri, v ktorom sa preslávil. Ako druhé, skvelú vlastnú tvorbu Jana St. Johnny Stehlíka. 'Sweet Fifty' (harmonicky nepripomína B.B. Kingovu 'Sweet Sixteen') je skvelý bluesový text a dáva signál dámam, že aj v päťdesiatke majú čaro. Skladba je podfarbená vtipným dialógom Ptaszeka v španielčine. Skladbou 'TV Jump' vypovedá, že blues povznáša ducha na rozdiel od TV plnej negativít. Ako tretie, vyzdvihnem Matěja Ptaszeka za skvelý výber spoluhráčov, medzi ktorými vzájomne funguje 'chémia'. Projekt má live atmosféru, čo je v tejto hudbe priam nutnosť. Trio šliape a hráčska kvalita je nesporná. Dlhodobejšie koncertovanie však má potenciál manifestovať ešte väčší umelecký prínos – v práci s dynamikou a prácou na pôvodných kompozíciách.

Skrytou slabinou je Matějova angličtina, ale to sa týka nás všetkých - spevákov blues. A vadí to vôbec? Matěj má však bonus – skvelý SCREAMING!

***1/2

JURAJ DURA TURTEV

Článok patrí k časopisu: