SLOBODNÁ EURÓPA / SVEŤO KORBEĽ * Čo ťa nezabije, to ťa posilní

Punk neumrel, ale je to ešte punk? Keby mal niekto vymenovať päť slovenských punkových kapiel, možno by si spomenul iba na dve-tri, ale pravdepodobne by medzi nimi nechýbala Slobodná Európa. Napriek tejto štýlovej nálepke spevák a autor textov Whisky o sebe tvrdí, že on punker nikdy nebol. Čím je jeho partia vyzretejšia, tým viac mu možno dať za pravdu. Svojim zvukom a poetikou pripomína súčasná Slobodná Európa skôr nadčasové rockové pesničkárstvo amerických praotcov a inšpirátorov punku. Vo vystupovaní a textoch sa už nevyskytujú niekdajšie pózy a anglofónne výrazy, z niekdajších feťákov a anarchistov, ku ktorým sa v deväťdesiatych rokoch na ulici niekedy radšej nepriznávali ani ich kamaráti, sa stali príjemní ľudia šíriaci a užívajúci si vzájomnú pohodu. „Polepšený“ gitarista Sveťo Korbeľ - popri Whiskym jediný člen pôvodnej zostavy Slobodky - tvrdí, že teraz je najlepšia atmosféra, akú v tejto kapele zažil. Za bicími sa stabilizoval hviezdny muzikant, scenárista a režisér Ďuro Černý, rockového ducha kapely posilnil niekdajší Sveťov náhradník, gitarista Branko „Temo“ Čermák, veterán bratislavského glammrocku a heavymetalu, a jeden z autorských pilierov niekdajšej Slobodky, basgitaristu Braňa Alexa, vystriedal nenápadný, no o to spoľahlivejší „reklamný mág“ Žumo. Každý z nich má za sebou svoje peklo a pred sebou ešte pekný kus cesty. Vo svetle týchto súvislostí by sa slogan „punk’s not dead“ dal voľne preložiť ako „punkeri čo prežili“.

slobodna-europa_foto-EvaKorbelova

Začiatky Slobodnej Európy sa vraj spájajú s pesničkou Analýza dokázala hovno. Ako sa to zbehlo?
Whisky: Ja som bol v osemdesiatom siedmom na vojne. Špako z Kosy z nosa ma tam vtedy naučil hrať na gitare paroháča a ja som vymyslel túto pesničku. Jej text som potom neskôr ukázal Sveťovi a jemu sa to zapáčilo. Hral vtedy v Extipe, ja som nemal žiadnu kapelu, tak som to s nimi na pár koncertoch spieval ako hosť. Potom Ozy s Braňom odišli zo Zóny, Sveťo už bol tiež voľný, sedeli sme v pivárni a oni traja, že poďme dať dokopy kapelu. Ja som bol náhodou pri stole, tak mi navrhli, však poď s nami. Šli sme do Extipáckej skúšobne, to bolo tam, kde bolo niekedy divadlo Stoka. Došlo na otázku, že čo budeme hrať. Sveťo vtedy navrhol, že však tuto Whisky má takúto pesničku a začal hrať. Tak sme spolu nacvičili „Analýzu“, zanedlho som priniesol aj „Nikdy to tak nebude“ a už to šlo.

Teraz chystáte zase niečo nové. Bude to v duchu Slobodky, alebo sa to s novou zostavou posunulo niekam inam?
Sveťo: Ono je to vždy v duchu Slobodky, lebo to vychádza z nášho ducha, ale hudobne sú tam také veci, ktoré na žiadnej z našich troch platní ešte nezazneli, napríklad „Stredná trieda“.
Whisky: U nás to prebieha tak, že niekto, väčšinou Sveťo, donesie nejakú pesničku, tá sa začne hrať a nikto nerieši, že ako by to malo znieť. Keď je tých pesničiek dosť, potom sa nahrajú a zoradia sa, aby to malo nejaký priebeh, hlavu a pätu.
Sveťo: My to nerobíme tak strategicky, ako väčšina populárnych kapiel, že majú cieľovú skupinu a na ňu napasujú všetko ostatné, aby sa to páčilo, alebo aby to pasovalo do rádií. Naše pesničky jednoducho vyplynú. Možno preto máme za 25 rokov tak málo albumov. My sa nijako nesnažíme, možno že sa skôr bránime.

Časy sa menia, ľudia tiež. Prišiel Temo, Ďuro bubnuje asi tiež inakšie ako Tuleň, vrátil sa Sveťo a odišiel Alex... To všetko asi nejako ovplyvnilo spoločnú chémiu.
Sveťo: Teraz je v kapele veľmi dobrá a priateľská atmosféra. Aj vďaka tomu, že nikto z nás nie ja závislý. Dali sme si do poriadku životy a nie je už medzi nami prvok takej šialenosti... tá psychopatia čo bola medzi nami spôsobená štýlom života aký sme žili.

O tom životnom štýle bolo ale dosť textov a aj vďaka nim ste si našli svoje publikum.
Sveťo: My ale nechceme predávať muziku za takú cenu. Ja som rád, že to je, ako to je. Za každou z tých pesničiek, ktoré ideme robiť, si stojím. Nedal by som do pľacu niečo, čo by ma nebavilo úplne maximálne.

Ktoré z pesničiek v doterajšom repertoári Slobodnej Európy sú tvoje?
Sveťo: Rokenrol, Ráno, Podvod, Dry 69, Boh, Unavený a zničený, Relatívny pokoj, 2003, Pes... Väčšinou je moja iba hudba, kompletne, alebo čiastočne.
Ďuro: Ale Sveťo je úžasný aj ako gitarista. Vždy bol môj sen s ním hrávať. Preto som aj začiatkom deväťdesiatych rokov nastúpil do Slobodky, kde som vtedy hral popri Tublatanke.

Ďuro, ty si asi vďačným cieľom rôznych otázok súvisiacich s Tublatankou. Na čo sa ťa najčastejšie pýtajú?
Ďuro: Či bude ešte niekedy reunion v pôvodnej zostave a čo je s Paľom Horváthom. To je najčastejšia otázka, na ktorú vôbec neviem odpovedať.
Sveťo: Ale vážne Ďuro, nemusíš sa urážať, ja som len chcel vedieť, aký je Ďurinda chalan... (všeobecné pobavenie).
Ďuro: A toto mi robia stále a myslia si, že je to vtipné... Sveťova gitara šľape a spolu nám to vždy šlo veľmi dobre. Aj keď v časoch, keď som ja nastúpil do Slobodky, to bolo aj o drogách a o nezodpovednosti. Napríklad texty sa písali pred nahrávaním v štúdiu, Sveťo s kapelou chvíľu hral, chvíľu nehral, ale teraz je to na úplne opačnom póle – zodpovednosť, príprava a radosť z toho, že sme čistí a že fungujeme bez drog.

S týmto problémom máte skúsenosti asi všetci z kapely?
Ďuro: Hej, dokonca aj Žumo (basgitarista) má za sebou podobný osud. Dnes je už asi desať rokov totálny abstinent. Ani nefajčí, ani kávu nepije. Patrí k tým asi štyridsiatim v Bratislave, čo odmietajú prijímať akékoľvek návykové látky. Ja si občas dám pivo, aj Whisky si dá, Sveťo je abstinent, ale fajčí a kávu pije, ale keby si dal Žumovi na chvíľu podržať pohár s pivom, tak on ho nepodrží. Má takú filozofiu, že nekomunikuje s látkami, ktoré spôsobujú závislosť.

A on sa kde vzal, nepoznám jeho muzikantskú minulosť?
Ďuro: Žumo bol jedným zo zakladateľov O.B.D. Potom mal svoju kapelu Maryša a keď od nás Braňo Alex odišiel, bola to prirodzená voľba, je to naša krvná skupina, poznali sme sa už od malých chlapcov. Odkedy je u nás, kapela hrá ako kompaktnejší celok. (Do šatne práve prichádza Žumo, Ďuro mu rekapituluje, čo o ňom hovoril.)
Žumo: Áno, je nás asi štyridsať, čo sme prežili.

Pohár piva by si nepodržal, ale zobral si niekedy loptu namiesto drogy?
Žumo: Ha ha, to je fakt hrozná reklama! Ja teraz bývam v Hamuljakove, mám za domom hrádzu, tak keď prídem z Bratislavy, sadnem občas na bicykel, ale nerobím to na výkon. Aj v novinách si pozriem všetko okrem športu. Šport prepínam aj v televízii, ale zato strašne rád pozerám na reklamy, lebo ma to živí. Ja robím postprodukčného zvukára a skladám hudbu do reklám. Robím postprodukciu hlavne na tie televízne upútavky a seriály.

Jednou z temných stránok punku boli aj rôzne fašistické symboly, ktoré sa vyskytovali v sedemdesiatych rokoch v Anglicku a v predrevolučných počiatkoch občas aj u nás. Sveťo, vieš o tom niečo?
Sveťo: Ja som ako dvanásťročný hral v skupine Pankcharti a hákový kríž bol vtedy v našich očiach symbolom odporu voči komunizmu. Komunistu nenasralo áčko v krúžku, „hákáč“ ho ale nasral. Ale neboli sme fašisti, ja som ním určite nikdy nebol, bol som ale proti tomu systému, čo tu zaviedli komunisti.
Žumo: Pre mňa je neuveriteľné, že dvanásťročné decko urobilo pesničku „My chceme anarchiu v ČSSR“. Ja keď som mal dvanásť, bicykloval som sa niekde s kamarátmi.
Sveťo: My sme s Pankchartmi nemali ani jeden text, za ktorý by sme vtedy nemohli ísť sedieť do basy. Všetky boli proti komunistom, plné takých výrazov, že keď sme mali skúšku u Braňa Alexa, museli sme spievať potichu, aby mama nepočula. Potom keď som mal 13-14 rokov, už som dostal rozum...
Ďuro: ...a išiel si do Pezinku (rehot).
Sveťo: Ale „My chceme anarchiu v ČSSR“, to bol asi jediný taký text (s „osmičkovou“ zdravicou – pozn. red.), ostatné už boli skôr také insitne anarchistické, napríklad: „nenávidím všetko čo neni punk / nenávidím Beatles, disco, nenávidím funk / nenávidím všetko čo neni punk / nenávidím lesy hory a ruský tank...“ (Sveťovo sugestívne podanie sa stretlo so všeobecnou veselosťou.)

Takže tvoj autorský potenciál sa prejavil ešte pred pubertou. V súčasnosti robíš viac hudbu než texty, nie je to škoda?
Whiskymu sa do textov neoplatí miešať, lebo ich robí dobre a hlavne je to autentickejšie, keď si spevák sám napíše to, o čom spieva. Ani si ho neviem predstaviť spievať nejaké prebrané texty.

Na fotografiách z facebooku vidieť, že nezanedbávaš ani účesy a pódiové kostýmy. Podľa čoho si vyberáš svoje gitary?
Sveťo: Tak ako blondína auto, aby mi ladili ku klobúku. Ale keď sa mi nejaká páči, hneď to konzultujem s Temom, či je aj dobrá. On sa vyzná.
Temo: Sveťo hráva na gitary Epiphone, čo je sesterská firma značky Gibson. Teraz má čierny Epiphon Sheraton. Je to lacnejší pololubový nástroj, ale výborne spracovaný, zabrúsené pražce, všetko ako má byť.

Temo, ty hrávaš na čom?
Temo: Ja mám dve obľúbené gitary, ktoré striedam podľa nálady. To je mexický Fender Telecaster a americký Gibson LesPaul Gold Top.

Aký má teraz Slobodná Európa zvuk ako kapela?
Temo: Podľa mňa sa mení k lepšiemu. Keď som nastúpil do kapely, Sveťo vtedy nehrával. Bolo treba dohrať šnúru a na gitaru som bol sám. Používal som veľmi skreslený tvrdý zvuk. Postupne, ako sa vyprofilovala táto zostava znovu aj so Sveťom, začali sme používať čistejšie zvuky. Je to ťažšie, hrá sa menej pohodlne, ale zvukári si pochvaľujú, ľahšie sa im to zvučí. Kapela má lepšiu dynamiku a je to celé zreteľnejšie a konkrétnejšie. Mne osobne sa tento surový zvuk veľmi páči.
Sveťo: Všetkým sa to pozdáva viac. Čisté zvuky aj tá dutá gitara so zosilňovačom Vox, ja to mám na tom basovom snímači, a on na druhej strane s ostrým Fenderom a Marshallom - to je taká kombinácia, že nepoznám lepšiu. Samozrejme zvuk kapely je aj záležitosťou zvukára, ktorý to vie namiešať.
Temo: Nie je to len o gitarách. Rytmika šľape super, potom sa aj nám dobre hrá. A hlavne že v kapele panuje dobrá nálada, to sa odzrkadlí aj na koncerte, aj v aute po ceste – samé srandičky... nie je tu žiadna nevraživosť, žiadne intrigy.
Sveťo: Sme výborní kamaráti!
Ďuro: Berieme tú kapelu aj ako spoločenskú udalosť, tešíme sa keď sa stretneme.
Sveťo: Je to dané aj tým, že sme si dali do poriadku životy a človek, keď je pri zmysloch s triezvou mysľou, tak vníma úplne inak. Je emocionálne bohatší. Je to výborný pocit!

Ty by si menil v svojom živote to, čím si prešiel?
Sveťo: Možno, keby som tým neprešiel, tak je zo mňa úplný degeš. Možno by som bol nejaký ambiciózny bankový úradník alebo niečo podobné. Ale tým, že si človek zažil pády a dostal sa z nich, dá mu to určitú pokoru k životu. Keby som bol celý život majster sveta, asi by som ju nezískal. Veľa vecí ma to naučilo, ale či by som to menil... Keby som mal teraz štrnásť rokov a mohol sa rozhodnúť, či budem fetovať alebo nie, tak poviem jasne, že nie. Ale že som tým prešiel a neostal tam dole ma v niečom obohatilo. A tá pokora k životu je najvýraznejší diamant, ktorý som získal.
Ďuro: Všetci čo sa dostali po týchto pádoch k abstinencii hovoria, že tá závislosť človeka skoro zabila, ale keď nad ňou zvíťazil, tak ho obohatila... veľmi obohatila.
Sveťo: Človek keď zažije úplný pád na dno, je rozsypaný na šrot a stratí o sebe mienku aj všetky ambície. Keď sa z tohto ale zdvihne, je dosť nepravdepodobné, že by sa z neho stal nejaký ambiciózny zákerný debil. A netýka sa to len týchto chemikálií. Všeobecne platí, že ak človek dokáže vstať z dna a znova sa pozbiera, tak to, čo príde potom, býva zmysluplnejšie.
 

MARTIN CHROBÁK

 

Článok patrí k časopisu: 
The SoundCloud content at https://soundcloud.com/slobodna-europa is not available, or it is set to private.