Texty oboch, dnes už nežijúcich, básnikov brnianskeho podzemia sú úderné, názvy piesní detto: Ústavní lesbičky v kožených bundách, Jarní osahávání mladistvých, Sýr roste na smetišti, Ozdravné gumové projektily...
Pôvodne to mal byť úplne iný text. Za počítač som si sadal s tým, že napíšem recenziu. Je večer, piatok 13-teho. Deň, ktorý podľa štatistík ani zďaleka nekonkuruje iným dňom v počte nešťastných udalostí a nikdy som mu nevenoval pozornosť.
Jedna z najhranejších skupín v najpočúvanejších rádiách. Chlapci nemajú problém vypredať Inchebu či Steel Arénu. Na turné si prizvali Lúčnicu, sprevádzajú muzikál Jesus Christ Superstar pod dohľadom Jána Ďurovčíka.
Slovenská hudba ma lákala už od spolupráce s Jožkom Luptákom na After Phurikane. Aj na Krajine rovine je už v melódiách cítiť vplyv folklóru a folku, takže tie veci na Morušu vznikali celkom prirodzene v tomto duchu.
Muzikant, ktorý zásadným spôsobom ovplyvnil najúspešnejšiu etapu českého rocku sedemdesiatych a osemdesiatych rokov (dokazujú to napríklad nadčasové albumy Vladimíra Mišíka a Michala Prokopa, ale aj spolupráca s Lubošom Andrštom, Petrom Skoumalom, Janom Spáleným či C&K Vocalom)...
Zvuky syntezátorov na krídlach rytmiky popretkávané pozitívnymi vibráciami vibrafónu plus dievčenský hlas - v speve sebaistý, vo výraze civilný -, ktorý bez hviezdnych exhibícií vťahuje poslucháča do deja pesničky.
Nielen Hansiho Hinterseera s belostným úsmevom uprostred juchajúceho Musikantenstadlu nám dala krajina valčíkov a malinovky Almdudler. Bol tu predsa Falco, boli tu Opus (Life Is Life) a teraz tu sú Sofa Surfers.
