NP archív

"Koljata maminčuču, hejsasa hučubuču, hopsasa vikontrasa, štindirindi  dana." Fascinovali ma tie slová už ako decko, zdali sa mi veľmi smiešne. Vikontrasa, chápeš? Aj dnes mám povznesenú náladu, keď ju v dobrom rozmare spievam nášmu psovi, dúfajúc, že pri jeho záľube obhrýzať knihy zo spodnej police, porozumie absolútnej básni, či reči svojich dávnych predkov. Neviem, díva sa na mňa pri tom tak čudne.

Nespornou PREDNOSŤOU Zdenky PREDNEJ (okrem iných viditeľných PREDNOSTÍ) je celkom počuteľne jej PREDNES. Jej PREDNEDÁVNOM výjduvší album Amulet potvrdzuje to, čím nás zaujala už ako superstáristka. Deväť trekov plus dva bónusy tvoria dielko, ktoré štartuje Jesennou Bosanovou v retrostrihu s dramatickými sláčikmi a poprdkávajúcimi dychmi a človeku sa nevdojak vybaví atmosféra starých bondoviek.

Keď som cirka pred rokom dostala štvorpesničkový promodisk dua, ktoré si hovorí Bloom, bola som zvedavá ako po prvej kapitole detektívky, ako sa to ďalej vyvinie. No a keďže vývoj nezastavíš, je tu plnohodnotný  jedenásťpesničkový album s lesným bookletom, hosťujúcimi sidemanmi, jednotiacou koncepciou a hlavne s porciou neopočúvanej hudby plnej prekvapivých zvratov.

Je myslím odvážne, ak ktosi píše piesne s religióznou tematikou, či hoc len religióznym podtextom. Táto práca si žiada totiž nemalý grif a „gebír“. Prečo? Veď autorov takto píšucich je mnoho (poviete si). Veď hej, je ich dosť, no málokto z nich dokáže neskĺzať ku (hoc isto nechcenému) gýču. Jedným z tých, ktorým sa dielo darí je Slávek Klecandr, pesničkár a „tata predstavený“ kapely Oboroh. S jeho tvorbou sa stretávam po prvý krát.

Časy spontánnej reflexie života, chleba nášho každodenného, cez jazzovú hudbu sú, zdá sa, preč. V jazzových muzikantských komunitách dnes hudba vzniká skôr na princípe vyznávania jazzového dedičstva, než reflektovania aktuálneho pulzu života.

Ani neviem, kedy naposledy som sa z recenzentských dôvodov vracal k nejakému cédečku tak často ako k tomuto. Opakovane som si ho prehrával a pokúšal som sa zistiť, čo si mám (alebo chcem) o ňom vlastne myslieť. Na prvý pohľad a posluch bolo všetko tak, ako má byť – pôsobivá grafická podoba digipaku aj bookletu, skvelý, plastický zvuk nahrávky , nevtieravé pesničky, zľahka plynúce texty. 

Hudobník, podnikateľ, filmár, Martin Kratochvíl znovu obnovil svoju starú formáciu Jazz Q, natočil album a vydal sa na turné oslavovať 50 rokov od založenia tejto legendy československého jazzrocku. V dobe zákazov a cenzúry, bol „jazzrock“, ako sme tento žáner u nás pomenovali, fenoménom a ostrovom slobody. Inštrumentálna hudba bola pre boľševika neškodná, našťastie v nej nevedel vyčítať prvky slobody vanúce zo Západu.

Hudobné zápisky a inšpirácie z ciest dvoch čechozemšťanov Jana a Báry Kratochvílovcov po krajine za veľkou mlákou. Asi tak by som stručne opísal obsah evolučného albumu páriku hudobných konceptualistov vystupujúcich pod menovkou Dva, ktorý pokrstili po jednom z navštívených miest Nipomo.

C & K Vocal, legenda na poli vokálnych skupín, sa na rockových a divadelných pódiách pohybuje už od roku 1969. Jiří Cerha, Ladislav Kantor, Helena Arnetová a Luboš Pospíšil sa najskôr profilovali ako folková skupina. V roku 1972 sa však profesionalizovali a prijali angažmán v legendárnom divadle Semafor. Od tej doby stáli pri všetkých dôležitých nahrávkach českých hudobných veličín. Spolupracovali s Vladimírom Mišíkom, Michalom Prokopom, Milanom Svobodom. V roku 1976 pre Artiu v angličtine a o rok neskôr aj v češtine nahrali legendárny album Generace.

Hudba je zázračná. Vie potešiť, ale podobne ako alkohol môže povzbudiť aj k prejavom, na ktoré netreba byť hrdý. Hudbu sa často delí iba na dobrú a zlú, ale ľudia si vyberajú aj podľa iných parametrov.